Humanoidný robot iCub 3 slúži ako vzdialený avatar operátora
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 17. 3. 2022
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
O humanoidnom robotovi iCub, ktorý pripomína dieťa, sme už mohli počuť pred pár rokmi. Jeho najnovšia iCub 3 sa pritom stala hviezdou nedávno ohlásenej pôsobivej teleprezentačnej demonštrácie.
Dvojnohý humanoidný robot iCub 3, vyvinutý v Talianskom technologickom inštitúte (Istituto Italiano di Tecnologia, IIT), má celkovo 53 ovládaných stupňov voľnosti. Sedem v každom ramene, deväť v každej ruke, šesť v hlave, tri v trupe / páse a šesť v každej nohe. Jeho hlava obsahuje otočné stereoskopické kamery, ktoré slúžia ako oči, dva mikrofóny, ktoré slúžia ako uši a animované riadky LED diód, ktoré predstavujú ústa a obočie na jeho robotickej tvári.
Hmatové snímače v končekoch prstov robota mu navyše dodávajú zmysel pre dotyk. Je o 25 cm vyšší a o 19 kilogramov ťažší ako predchádzajúce modely. Meria 1,25 metra na výšku a váži 52 kilogramov. Medzi ďalšie vylepšenia patrí batéria s vyššou kapacitou, ktorá je umiestnená v trupe namiesto na chrbte. Má tiež výkonnejšie motory v nohách pre dosiahnutie vyššej rýchlosti počas chôdze. Tiež sa vyznačuje lepšou a ľudskejšou rovnováhou a pohyblivosťou, ako aj novou kamerou na snímanie hĺbky priestoru.
Pri demonštrácii, ktorá sa uskutočnila v talianskom pavilóne 17. medzinárodnej výstavy architektúry v Benátkach bol robot ovládaný operátorom, ktorý bol vzdialený 300 kilometrov v laboratóriu IIT v meste Janov. Na ich prepojenie sa použilo štandardné optické spojenie.
Operátor využíval súbor nositeľných zariadení, ktorý je známy ako systém iFeel. Medzi tieto pomôcky patrí viacero IMU (inerciálnych meracích jednotiek) umiestnených na rôznych miestach obleku, vrátane „rukavíc“, ktoré sledujú pohyby prstov používateľa a zároveň prenášajú hmatové vnemy z podložiek prstov robota, ako aj náhlavnej VR súpravy, ktorá sleduje výrazy tváre, pohyby očných viečok a očí používateľa, zachytáva jeho hlas a navyše mu umožňuje vidieť to, čo vidí a počuť to, čo počuje robot. Okrem toho obsluha stála v zariadení pre virtuálnu realitu, ktoré jej umožňovala chodiť na mieste.
Táto kombinácia technológií umožnila, aby robot slúžil ako avatar operátora, keď sa prechádzal po pavilóne, viedol rozhovor s ľudským sprievodcom, podával mu ruku a dokonca ho objal. V prípade poslednej možnosti jednotky haptickej spätnej väzby v trupe telového obleku umožnili operátorovi pocítiť toto objatie. Všetko sa dialo v reálnom čase, s oneskorením len niekoľko milisekúnd.
Vývojári veria, že tento smer výskumu má obrovský potenciál v mnohých oblastiach. Na jednej strane nás nedávna pandémia naučila, že pokročilé teleprezentačné systémy sa môžu stať veľmi potrebnými v rôznych oblastiach, ako je zdravotníctvo a logistika. Na druhej strane robotické avatary môžu umožniť ľuďom s ťažkým telesným postihnutím pracovať a plniť úlohy v reálnom svete prostredníctvom robotického tela. Môže tak ísť o evolúciu rehabilitačných a protetických technológií.
