Hnojivá menia európske farmy na obrovské zásobárne mikroplastov
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 10. 5. 2022
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Kal, ktorý vzniká pri čistení odpadových vôd, je bohatý na živiny, ako je fosfor a dusík, čo z neho robí vynikajúci zdroj hnojiva pre poľnohospodárstvo. Nie všetko, čo obsahuje, je však pre životné prostredie dobré, pretože nová štúdia dokazuje, že tento materiál slúži ako prostriedok, ktorým sa do pôdy dostáva obrovské množstvo drobných plastových častíc, a to až do takej miery, že autori naznačujú, že európske farmy by mohli fungovať ako najväčšia svetová zásobáreň znečistenia mikroplastmi.
Kal z čističiek odpadových vôd slúži ako atraktívny a udržateľný zdroj hnojiva pre veľké poľnohospodárske prevádzky aj pre domácich záhradkárov. Štúdie však začínajú ukazovať, že jeho obsah nemusí byť úplne neškodný ani pre životné prostredie, ani pre živé organizmy.
V štúdii uverejnenej minulý rok, ktorá analyzovala výrobky na hnojenie pre domácnosti, sa v každej vzorke zistili nebezpečné hodnoty toxických PFAS „trvalých chemikálií“. V tomto výskume sa zistilo, že typické metódy čistenia odpadových vôd tieto perzistentné chemikálie nerozkladajú, a keďže sa kaly vo veľkom rozsahu aplikujú na pôdu v USA, dostávajú sa v obrovskom množstve do potravinových plodín a vodných tokov.
V novej štúdii sa vedci z Cardiffskej univerzity a Manchesterskej univerzity zamerali na poľnohospodársku pôdu v Európe a na riziká, ktoré pre ňu predstavujú hnojivá vyrobené z čistiarenských kalov. Práca zahŕňala analýzu vzoriek z čistiarne odpadových vôd v Newporte v južnom Walese, ktorá spracováva odpadové vody od približne 300 000 obyvateľov.
Ukázalo sa, že čistiareň zachytáva väčšie plastové častice s veľkosťou od 1 do 5 mm so 100-percentnou úspešnosťou, čím zabraňuje ich prekĺznutiu do vodných tokov. Potom sa však zistilo, že každý gram kalu z odpadových vôd vytvoreného týmto procesom obsahuje až 24 mikroplastových častíc, čo predstavuje približne jedno percento jeho celkovej hmotnosti.
Vedci to potom extrapolovali na základe údajov Európskej komisie a Eurostatu o používaní čistiarenského kalu ako hnojiva na celom kontinente. Z toho vyplynulo, že do pôdy v Európe sa každoročne aplikuje približne 31 000 až 42 000 ton mikroplastov, teda mnoho biliónov častíc. Podľa autorov to konkuruje koncentrácii mikroplastov v povrchových vodách oceánov.
„Náš výskum si kladie otázku, či sa mikroplasty v čističkách odpadových vôd vôbec odstraňujú, alebo sa v skutočnosti presúvajú po životnom prostredí,“ povedal hlavný autor štúdie James Lofty. „Zjavný nedostatok stratégie vodárenských spoločností pri nakladaní s mikroplastmi v kaloch z čističiek odpadových vôd znamená, že tieto kontaminanty sa prenášajú späť do pôdy a nakoniec sa vrátia do vodného prostredia.“
Zistenia ponúkajú nové poznatky o spôsobe migrácie mikroplastov v životnom prostredí, ale možno nie sú až také prekvapujúce vzhľadom na nedávny výskum v tejto oblasti. Štúdia z roku 2018 našla mikroplasty vo vzorkách ľudskej stolice po celom svete a prvýkrát sme boli svedkami aj toho, že vedci objavili plastové častice v ľudskom krvnom obehu a hlboko v pľúcach.
„Naše výsledky poukazujú na rozsah problému v európskej pôde a naznačujú, že prax rozmetávania kalov na poľnohospodárskej pôde z nich môže potenciálne urobiť jednu z najväčších globálnych zásobární mikroplastového znečistenia,“ povedal Lofty. „V súčasnosti neexistuje žiadna európska legislatíva, ktorá by obmedzovala alebo kontrolovala vstup mikroplastov do recyklovaného kalu na základe zaťaženia a toxicity pôsobenia mikroplastov.“
Výskum bol uverejnený v magazíne Environmental Pollution.
