Inovatívny vodíkový vlak ako ekologické riešenie pre neelektrifikované trate

Doprava vo všeobecnosti zohráva nemalú úlohu v znečisťovaní ovzdušia. Aj preto sa viaceré krajiny, vrátane Slovenska, snažia hľadať ekologickejšie a udržateľnejšie alternatívy. No dopravné prostriedky by nemuseli byť poháňané len elektrinou z batérií. K slovu sa totiž hlási aj vodík, ktorý sa vyrába i elektrolýzou, na ktorú je teda potrebná elektrická energia.

„Slovensko má na to z určitého pohľadu veľmi dobré podmienky. A síce máme tu štyri jadrové reaktory, 5-ty ide do prevádzky tento rok, šiesty od do 2 rokov. Budeme mať veľké množstvo elektriny“ hovorí Richard Sulík, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR.

Vodík sa však dá získať aj priamo z vodnej pary, a to pomocou reakcií pri vysokej teplote, kedy sa molekula vody rozpadne na vodík a kyslík. Vďaka tomu by sa mohol vyrábať aj z odpadového tepla v atómových elektrárňach.

„Len pre predstavu, jeden reaktor má výkon 500 megawattov elektrických, ale zároveň 700 megawattov tepelných. A tie idú do komína a do ovzdušia. To keby sa dokázalo nejakými technológiami využiť, tak v tom momente je aj vodíkový vlak, aj vodíkové auto, aj čokoľvek na vodík výrazne výhodnejšie ekonoimicky,“ dodáva Richard Sulík, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR.

Pohon prostredníctvom vodíkových palivových článkov sa už začína využívať v prostriedkoch hromadnej dopravy. No nemusia to byť len autobusy. Medzinárodná spoločnosť Alstom sa totiž už 8 rokov zaoberá vývojom a výrobou vodíkových vlakov. Vďaka nej sa tak mohli takýmto dopravným prostriedkom zviesť aj Slováci počas tuzemského predstavovania vlaku.

„Tých vlakov je dnes vyrobených cez 70. Jazdia v štandardnej prevádzke v Nemecku, no tento vlak, ktorý vidíte, je vlastne úplne prvý. Má číslo 101 a my sme na tú našu railshow vybrali práve tento vlak, aby ste videli vlastne naozaj prvý vlak na svete, ktorý bol vyrobený na vodíkový pohon,“ hovorí Dan Kurucz, generálny riaditeľ Alstom Česká republika a Slovensko.

Vlak Coradia iLint s nulovými emisiami dokáže vyvinúť rýchlosť až 140 km za hodinu. Pre svoj pohon využíva technológiu vodíkových palivových článkov, ktorá funguje na princípe chemickej reakcie vodíka so vzduchom.

„Tam vlastne z tej chemickej reakcie vzniká teplo. To sa mení na elektrinu a tá prevažná časť, tá väčšinová časť priamo prúdi do tej hnacej súpravy. Tiež dokáže tým pádom, vďaka tej teplote, napríklad vykurovať v zime. Dokáže naplniť trakčnú batériu. To znamená, v prípade, že by sa čokoľvek stalo s palivovou jednotkou, táto trakčná batéria začne fungovať a ten vlak dokáže sama odviesť priamo z trati.“

Vodíkový vlak má pritom udávaný dojazd na jedno načerpanie zhruba 1 000 kilometrov a jeho záložná trakčná batéria poskytne ďalších približne 30 kilometrov. Vodík sa dopĺňa do nádrží hadicou, podobne ako sa do vozidiel čerpajú pohonné látky na bežnej čerpacej stanici.

„Akurát, že tam prúdi plynný vodík. Plní sa to 350-timi barmi a čímkoľvek tiež nižším. A to plnenie tými 350-timi barmi trvá asi 20 minút. Takže vlastne tie nádrže, ktoré sú na streche majú 268 kilogramov.“

Výhodou tejto zelenej technológie je tiež to, že výfukové plyny tvorí len para a kondenzovaná voda. Navyše prispieva k nižšej hmotnosti vlaku, ktorý tak môže byť šetrnejší k železničným koľajam.

„Ten nápravový tlak je 17 ton. Vlastne na jednu nápravu koľajiska, je koncipované väčšinou trigonálne maximálne 22 ton. Všetky ostatné alternatívne pohony sú ťažšie než tento.“

Ako si už niektorí Slováci stihli vyskúšať, jazda vodíkovým vlakom Coradia iLint môže byť nielen pohodlná, ale aj mimoriadne tichá.

„Je to skutočne štyrikrát menej než tie dieselové vlaky. Takže vy keď idete tým vlakom, tak nepočujete vôbec žiadny motor, len počujete koľaje. A keď sú super kvalitné, necítite nič.“

Vývojári z Alstomu samozrejme kládli vysoký dôraz aj na bezpečnosť. Potvrdzuje to i získanie homologizácie od slovenského Dopravného úradu.

„Súčasťou homologizácie je samozrejme veľmi výrazné meranie bezpečnosti. Čo je prvé, tak je to otázka toho tlaku. 200 až 350 barov nie je tlak, ktorý by mal spôsobiť hromadné nešťastie. Zároveň je tu systém, ktorý v momente, kedy dôjde k zrážke alebo dôjde k dotyku, ku ktorému nemá prísť, tak dokáže veľmi rýchlo vyriešiť túto situáciu vypustením. Tlak klesne a nestane sa nič,“ dodáva Dan Kurucz, generálny riaditeľ Alstom Česká republika a Slovensko.

Aby sa vlak dokázal po Slovensku počas svojho predstavovania pohybovať, potreboval aj u nás doplniť vodík. K jeho prvému prechodu slovenskými mestami bol preto prizvaný Inobat ako člen Národnej vodíkovej asociácie Slovenska. V Nových Zámkoch tak dokázal vlak načerpať energiu pomocou ich mobilnej vodíkovej plniacej stanice.

„Za tie necelé dva roky sa v podstate už na Slovensku urobil priestor na to, aby tieto technológie tu mohli byť. Medzi Nitrou a Prievidzou vzniká jedno vodíkové údolie. To je taký hodnotový reťazec vodíka od výroby až po spotrebu. A tu sú perfektné podmienky v okolí Nitry na výrobu zeleného vodíka z fotovoltiky, napríklad z vetra, ale aj z jadrovej energie,“ uzatvára Ján Weiterschütz, prezident Národnej vodíkovej asociácie Slovenska.

Plán slovenskej vlády podporovať rozvoj vodíkových technológií by mohol viesť aj k tomu, že by vodíkový vlak Coradia iLint mohol v blízkej budúcnosti začať pravidelne premávať na našich železniciach. Slovensko tak má šancu stať sa prvou krajinou V4-rky s takýmto inovatívnym ekologickým vlakom. Dopravné prostriedky s pohonom na vodík zároveň prispejú k znižovaniu emisií a teda k zlepšovaniu nášho životného prostredia.