Vodík ako alternatívne palivo môže zmeniť svet mobility a logistiky
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 7. 1. 2021
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Na našich cestách sa môžeme bežne stretávať s modernými osobnými elektromobilmi, no vďaka vývoju sa k slovu začínajú hlásiť dokonca už i autobusy či nákladné vozidlá s elektrickým pohonom. Z niektorých strán sa pritom ozývajú hlasy, ktoré tvrdia, že je to slepá cesta.
Do popredia si tak postupne razí cestu aj ďalšia forma alternatívneho pohonu, ktorá je založená na vodíku. Nemeckí výskumníci sa preto v rámci inovatívneho projektu takzvanej zelenej rafinérie rozhodli, že pre vodíkovú technológiu skúsia nájsť viaceré zaujímavé aplikácie.
Motory vesmírnych rakiet bývajú zvyčajne poháňané palivom z kvapalného vodíka a kyslíka. Je to aj z toho dôvodu, že ide o relatívne ľahko dostupné látky, ktoré sa získavajú z vody pomocou elektrolýzy. Tento chemický proces si však vyžaduje pomerne veľa energie. Aby mohol byť vodík dostupnejší ako palivo aj pre rôzne formy mobility na našej Zemi, a zároveň bol vyrábaný ekologickou cestou, rozhodli sa v nemeckom meste Heide vybudovať takzvanú zelenú rafinériu.
Tá je navrhnutá ako experimentálny projekt, ktorý sa zaoberá nielen výrobou vodíka pomocou trvale udržateľných zdrojov, ale skúma i možnosti využitia vodíkovej technológie v rozličných odvetviach. Rafinéria je pritom vybavená elektrolyzérom s kapacitou 30 megawattov, ktorý čerpá energiu z početných veterní elektrární postavených pri pobreží severného Nemecka.
Výskumníci tvrdia, že vodík vyrobený týmto spôsobom by sa mohol dať použiť ako prímes pre zemný plyn v plynových vykurovacích systémoch v bytových domoch. Kým v súčasnosti je povolená zmes do dvoch percent, v budúcnosti by sa mohla hranica zvýšiť až na 20 percent. Samozrejmosťou je však použitie vodíka vo vozidlách s palivovými článkami. Nákladný automobil s vodíkovým pohonom by tak mohol prekonať až 600 kilometrov bez emisií a oproti riešeniu s elektrickým pohonom nebude zaťažený veľkou batériou, ktorá navyše zmenší úložný priestor.
No zelená rafinéria plánuje implementovať vyrobený vodík spolu s oxidom uhličitým, ktorý sa získava z cementární, do petrochemického procesu, pri ktorom vznikne syntetický benzín, nafta alebo petrolej bez fosílií. Práve syntetický petrolej by mohol potom slúžiť ako palivo pre lietadlá.
Vyzerá to teda tak, že vodík by mohol mať budúcnosť nielen ako alternatívne palivo v oblasti mobility a logistiky. Určite bude preto zaujímavé sledovať, akým smerom sa vývoj vodíkových technológií uberie ďalej a čo všetko nám ešte prinesie.
