Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Virtuálna realita aj ako inovatívna pomôcka pre vzdelávanie v školstve

Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
7. 12. 2018
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Virtuálna realita – dnes už celkom rozšírený pojem. Potom, ako sa pred pár rokmi objavila, sa začalo formovať niekoľko smerov jej využitia. Tí, ktorí si mysleli, že je to len na zábavu sa mýlili. Príkladom je aj projekt Newton, do ktorého sa zapojila francúzska spoločnosť ATOS. Tá dokázala, že virtuálna realita môže byť použitá aj pri vzdelávaní. No a túto formu výučby pozitívne ocenili nielen učitelia, ale aj samotní žiaci, dokonca aj na Slovensku.

Newton je projekt európskeho charakteru, do ktorého sa zapojilo 14 partnerov zo siedmych krajín. Sspojili sily s jasným cieľom - vybudovať inovatívnu európsku vzdelávaciu platformu.

„S použitím inovatívnych technológií, napríklad virtuálna realita, toto všetko je zakomponované do edukačného digitálneho vzdelávacieho obsahu,“ hovorí pani Jana Sulovská, Project Manager, ATOS IT Solutions and Services.

Projekt založený na technológii virtuálnej reality umožní študentom interaktívne vstúpiť do študovne či laboratória, ale aj napríklad do virtuálneho múzea. V rámci Slovenska pritom naši vývojári z ATOSu vytvorili riešenie, ktoré pomáha so štúdiom fyziky z pohľadu elektrotechniky. Študent začína svoju púť vo virtuálnom výťahu, ktorý slúži ako vstupná brána do učebných tém.

„Následne ako si zvolí teda poschodie, napríklad fyzika, vojde do fyziky a už tam interaguje s tým daným laboratóriom. To sa skladá z dvoch častí. Na ľavej strane je teoretická časť, na pravej strane je praktická časť,“ vysvetľuje pán Michal Mjartan, Solution Architect, ATOS IT Solutions and Services.

Na Slovensku si pritom projekt Newton mohli odskúšať dve vzdelávacie inštitúcie. Stredná odborná škola elektrotechnická a Spojená škola na Mokrohájskej ulici, obe v Bratislave.

„Vyzerá to skoro ako naživo, že tú súčiastku majú v 3D forme, tak samozrejme, že si to lepšie zapamätajú a keď niektoré veci nemôžeme robiť s tými skutočnými materiálmi, tak to môže byť vlastne takouto abstraktnou formou. A dokonca, keď to hral jeden a druhí to pozerali na počítači, tak sa im to tiež páčilo, že mu radili, asi čo to môže, asi čo môže urobiť. Takže nie je to len individuálne pre jedného žiaka, že dá sa to urobiť tak, že aj tá trieda to sleduje,“ hovorí pani Zuzana Sadleková, pedagóg, Spojená škola, Mokrohájska, Bratislava.

Systém otvára nové možnosti aj pre deti s poruchami učenia alebo s telesným postihnutím. Aby však štúdium vo virtuálnej realite mohlo vôbec fungovať, je potrebné spojiť dôležité komponenty, ako je počítač s kompatibilnou grafickou kartou pre virtuálny realitu, a samozrejme samotné okuliare s ručnými ovládačmi. Polohu používateľa v priestore sledujú senzory rozmiestnené v miestnosti, aby mohli preniesť jeho pohyby do virtuálnej reality.

„Ten študent môže behať reálne tých 4,5 x 4,5 metra, teda zhruba povedzme si v 20 metroch štvorcových, reálne. A mimo toho, keďže múzeum je naozaj napríklad, alebo tá fyzika je naozaj väčšia ako stačí tých 20 metrov štvorcových, tak využíva takzvaný teleportovací mód,“ dopĺňa pán Michal Mjartan, Solution Architect, ATOS IT Solutions and Services.

Na to, aby bola simulácia vo virtuálnej realite naozaj presvedčivá, muselo sa zapojiť niekoľko skupín odborníkov.

„Či už je to tím 3D modelerov, ktorí modelujú samostatné objekty. Je to tím programátorov, ktorí programujú tie samotné napojenia na tie aplikácie. Taktiež tím programátorov, ktorí tvoria scénu. Následne sú tam ľudia, grafici, ktorí tvoria 2D veci. Tým pádom tvoria vlastne textúry a materiály na tie dané objekty. A potom je tam tím testerov,“ dodáva pán Michal Mjartan, Solution Architect, ATOS IT Solutions and Services.

Výhodou virtuálnej reality je aj to, že digitálne učebné pomôcky sa nekazia, čo môže školám pomôcť ušetriť finančné náklady. Inovatívny projekt bude pokračovať aj v ďalších etapách a vývojári majú už teraz ďalšie plány.

„Digitálny vzdelávací obsah v rámci Newton platformy sa rozšíri a takisto aj viac do hĺbky pôjdeme v rámci tých jednotlivých odborných predmetov a sa to v rámci vzdelávania naplní v spojitosti s tou virtuálnou realitou,“ hovorí pani Jana Sulovská, Project Manager, ATOS IT Solutions and Services.

Odborníci z ATOSu sa však chcú venovať virtuálnej realite nielen z pohľadu škôl, ale mohla by sa stať aj nástrojom pre školenia dospelých. Inováciou v tomto smere bude zrejme aj to, že po novom už VR okuliare nemusia byť limitované káblom a vývojári pracujú na vyšších rozlíšeniach, aby sa virtuálny priestor stal ešte viac realistickejším. Rozhodne bude potom skutočným zážitkom takéto školenia absolvovať.

Podobné články