Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Hydrogélová náplasť využíva ultrazvuk, aby lepšie držala na koži

Hydrogélová náplasť využíva ultrazvuk, aby lepšie držala na koži
Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
15. 8. 2022
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Prilepenie náplasti na pokožku môže byť niekedy ťažké, najmä ak je pokožka mokrá. To však nie je problém v prípade novej experimentálnej hydrogélovej náplasti na rany, ktorá využíva ultrazvukom indukované mikrobublinky na lepšie priľnutie ku koži pacienta.

Samotná náplasť, ktorú vyvinul tím pod vedením kanadskej McGillovej univerzity, má podobu tenkej vrstvy tvorenej priehľadným hydrogélom. Ten je vyrobený z polyakrylamidu alebo poly(N-izopropylakrylamidu) spolu s alginátovým gélom získaným z morských rias. Tento hydrogél sa kombinuje s tekutým základným náterom obsahujúcim nanočastice chitosanu alebo želatíny alebo nanokryštály celulózy.

Bez ohľadu na kombináciu sa po nanesení podkladu a hydrogélu na ranu do kontaktu s nimi dostane malý ultrazvukový vysielač. Ultrazvukové vlny potom prechádzajú cez hydrogél a vyvolávajú kavitáciu v podklade, čím sa vytvára množstvo mikrobublín, ktoré tlačia molekuly podkladu do kože.

Schéma znázorňujúca proces spojenia hydrogélu s kožou.

Výsledkom je, že náplasť priľne ku koži oveľa lepšie ako bežná náplasť s lepidlom. Čím väčšia je intenzita ultrazvuku, tým lepšie náplasť priľne ku pokožke. A keď sa rana zahojí, proces lepenia sa dá zvrátiť a hydrogél bezpečne odstrániť.

Tím tvrdí, že pridanie tenkej gumovej vrstvy na vrch hydrogélu by ho pomohlo chrániť a zabránilo by sa jeho vysychaniu. Nakoniec sa predpokladá, že spolu s použitím na ošetrenie rán by sa táto technológia mohla využiť aj na dodávanie liekov cez kožu. No tým sa možnosti nekončia.

Hydrogél by sa mohol využiť aj v aplikáciách, ako je transdermálne podávanie liekov.

„Spojením mechaniky, materiálov a biomedicínskeho inžinierstva predpokladáme široký vplyv našej bioadhezívnej technológie v nositeľných zariadeniach, pri liečbe rán a regeneračnej medicíne,“ povedal vedúci vedec, profesor Jianyu Li z McGillovej univerzity.

Článok o výskume, na ktorom sa podieľajú aj vedci z Univerzity v Britskej Kolumbii a švajčiarskeho inštitútu ETH Zürich, bol nedávno uverejnený v magazíne Science.