Umelá inteligencia pomáha rádiológom v Univerzitnej nemocnici v Martine
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 10. 3. 2020
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Čo je v živote dôležitejšie ako zdravie? Rozhodne nič. Je len na nás ako sa o neho staráme. Samozrejme, pomáhať nám s tým dokážu lekári. Ale aby na to neboli len sami, začína sa čoraz viac hovoriť o umelej inteligencii, a to teda aj v zdravotníctve. Musím povedať, že som veľmi hrdý na to, že i na Slovensku. Je to práve Univerzitná nemocnica v Martine, ktorá je v tom vynikajúcim príkladom.
Umelá inteligencia dnes hýbe svetom. Využívajú ju už mnohé moderné smartfóny, televízory či rôzne domáce spotrebiče. Jej hlavným cieľom je zvyšovať komfort používania týchto zariadení. No algoritmy umelej inteligencie sa začínajú vo veľkej miere presadzovať aj v medicíne, napríklad v rádiológii.
„Rádiológia je medicínsky odbor, ktorý pracuje so zobrazovacími metódami a má za úlohu diagnostikovať rôzne ochorenia pomocou zobrazovacích techník využívajúcich buď röntgenové žiarenie alebo napríklad magnetická rezonancia alebo ultrazvuk,“ vysvetľuje Kamil Zeleňák, prednosta rádiologickej kliniky, UNM a JLF UK.
Práve neurónové siete a algoritmy strojového učenia pomáhajú automatizovať analýzu týchto lekárskych snímok. Umelá inteligencia pritom čerpá údaje z obrovskej databázy anonymných vzoriek, ktoré boli získané z vyšetrení v mnohých nemocniciach po celom svete. To jej prináša obrovskú výhodu, a to aj oproti skúseným lekárom.
„Ak lekár počas svojej životnej praxe má možnosť ošetriť nejaké množstvo pacientov, rádovo v tisícoch, tak tá umelá inteligencia ako zdroj informácií môže brať milión alebo miliardu pacientov.“
Reálne skúsenosti s umelou inteligenciou majú aj v Univerzitnej nemocnici v Martine, kde lekárom na rádiologickom oddelení pomáha zlepšiť presnosť diagnostiky. Umelá inteligencia pritom odhaľuje veci, ktoré by človek mohol prehliadnuť alebo dokonca také, ktoré ľudské oko ani nevidí. Špeciálny softvér tak na snímkach označí lekárom práve tie oblasti, ktoré sa jeho algoritmom nezdajú.
„Neurobíme to iba, že mechanicky prepíšeme to, čo tá umelá inteligencia nám ponúkne, ale my si sami vytvoríme názor a ten následne konfrontujeme. Tak môžeme prísť na zmeny, na ktoré nás tá umelá inteligencia upozorňuje.“
Ďalšou úlohou umelej inteligencie je to, aby z vykonaných rádiologických vyšetrení odfiltrovala negatívne lekárske snímky, v ktorých nebola rozpoznaná nejaká patológia.
„Ten lekár má potom viac času na to, aby dôkladnejšie hodnotil tie skeny, kde tá patológia je a aby viac sa venoval tomu popisu, či tam vidí nejaké znaky, napríklad či je to zhubný alebo nezhubný nádor.“
Lekárske snímky sa pritom dajú buď anonymne posielať na analýzu do vzdialeného cloudového systému alebo ich umelá inteligencia môže spracovať aj priamo na serveri, v konkrétnej nemocnici.
„My používame práve ten druhý model. A to z toho dôvodu, že výsledok takto máte v kratšom čase. To znamená, ak máme reálne server u nás, tak výsledok je viac menej do jednej minúty. Ak používate cloudové riešenie, tak ten výsledok máte pri dnešných prenosových rýchlostiach dát zhruba do piatich minút. Náš server má pravidelný update. Stále sa dostávame na tú úroveň, ktorá je kvázi v okolí.“
Univerzitná nemocnica v Martine sa pre svoj server rozhodla aj preto, že pri diagnóze a nasadení liečby naozaj rozhodujú minúty. Okrem rádiológie má však umelá inteligencia veľký potenciál aj v ďalších oblastiach medicíny, kde sa využíva obrazová dokumentácia.
„Reálne je to v kardiológii, samozrejme je to v kožnom lekárstve. Takisto máte vďaka tomu, že urobíte fotografiu nejakej kožnej lézie s obrovským rozlíšením, tak máte možnosť porovnať a určiť diagnózu.“
No a vďaka prístupu k obrovskému množstvu dát, môže umelá inteligencia dokonca spolupracovať pri určovaní liečby pacienta.
„Dokáže navrhnúť nejaký terapeutický postup. Samozrejme zároveň aj skontroluje nejaké liekové interakcie napríklad. Čiže upozorní toho lekára, že ak pacientovi pridáte tento liek, tak ovplyvníte nejakú liečbu nejakého iného ochorenia, čo lekár nemusí postrehnúť. Čiže aj v tomto vidím obrovskú perspektívu. Pracujeme na tom, aby sme rovnako používali tieto systémy vo väčšej miere,“ dopĺňa Kamil Zeleňák, prednosta rádiologickej kliniky, UNM a JLF UK.
Umelá inteligencia v medicíne by sa dala označiť ako také tretie oko lekára. Svoje využitie si pritom našla nielen v Univerzitnej nemocnici v Martine, ale úspešne pomáha aj pri vzdelávaní študentov na Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine. Akou formou pripravuje budúcich lekárov na prax vám však bližšie priblížime niekedy nabudúce.
