Hydrogél pre srdce môže zabrániť pooperačnej komplikácii
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 22. 6. 2021
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Po vykonaní operácie srdca sa jazvové tkanivo, ktoré sa tvorí na srdci, niekedy prilepí na tkanivo, ktoré ho obklopuje. Takéto komplikácie sú známe ako zrasty a v budúcnosti by im mohol pomôcť zabrániť novo vyvinutý hydrogél.
Aj keď to nie je vždy vážny problém, adhézie srdca môžu zabrániť normálnemu fungovaniu srdca a navyše môžu znemožniť bezpečné vykonanie prípadných ďalších operácií srdca. Posledný problém sa týka najmä detí, pretože s rastom ich srdca sa môže vyžadovať viac chirurgických zákrokov.
Pomôcť by však mohol nový hydrogél, ktorý vyvíja tím vedcov z Kalifornskej univerzity v San Diegu. Skladá sa pritom z dvoch častí: vo vode rozpustného polymérneho základného materiálu známeho ako polyetylénglykol (PEG) a organickej zlúčeniny katechol, ktorá obsahuje aminokyselinu viažucu sa na svaly L-dopa, známu tiež ako Levodopa.
V samostatných komorách aplikačného zariadenia sú obsiahnuté dva odlišné preparáty PEG, z ktorých jeden je kombinovaný s katecholom. Po dokončení operácie srdca sa toto zariadenie použije na súčasné nastriekanie dvoch typov PEG na povrch srdcového svalu. Pri zmiešaní sa ich molekuly navzájom spoja do siete a vytvárajú tak elastický hydrogél, ktorý sa viaže na srdcové tkanivo.
Tento hydrogél slúži ako bariéra, ktorá bráni vzniku adhézií a zároveň umožňuje srdcu normálne sa rozpínať a sťahovať. Neškodne sa pritom rozpustí počas šiestich až ôsmich týždňov, čo je oveľa dlhšie ako 30-dňové pooperačné obdobie, v ktorom sa zvyčajne tvoria zrasty. Hydrogél nevytvára zápalovú reakciu v srdci.
V doteraz vykonaných testoch hydrogél úplne zabránil srdcovým adhéziám u potkanov a urobil ich oveľa menej závažnými u ošípaných. Hydrogél v súčasnosti komercializuje spinoff spoločnosť Karios Technologies s nádejou, že sa do piatich rokov bude môcť použiť na ľudských pacientoch. Táto technológia by tak mohla výrazne zlepšiť srdcovú chirurgiu u dospelých aj detí.
Článok o výskume bol nedávno publikovaný v magazíne Nature Communications.
