Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Použitie 2D kovov ako nový spôsob pre rýchle a husté ukladanie dát

Použitie 2D kovov ako nový spôsob pre rýchle a husté ukladanie dát
Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
1. 7. 2020
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Nový typ systému pre uchovávanie údajov by mohol byť v budúcnosti ešte menší, rýchlejší, s väčšou hustotou záznamu a tiež energeticky účinnejší ako kremíkové čipy. Nová metóda pritom zahŕňa kódovanie údajov v posuvných stohoch dvojrozmerných kovových vrstiev.

Ľudia produkujú stále viac a viac údajov a súčasné systémy úložísk sa približujú k limitov kapacity a hustoty záznamu. Preto je potrebný vývoj nových technológií a vedci skúmajú rôzne procesy, ako ukladať údaje oveľa efektívnejším spôsobom. V novej štúdii experimentovali vedci zo Stanfordskej univerzity, Kalifornskej univerzity v Berkeley a z Texaskej univerzity A&M so zaujímavou metódou. Ich nový úložný systém sa totiž skladá z kovu nazývaného ako ditellurid volfrámu. Ten je usporiadaný do zväzku ultratenkých vrstiev, z ktorých každá je hrubá iba tri atómy.

Myšlienkou nového typu úložiska je, že keď sa použije nepatrné množstvo elektriny, každá druhá vrstva tohto „2D kovu“ sa posunie o malý kúsok v porovnaní s ostatnými vrstvami nad a pod ňou. V tomto usporiadaní zostanú, až dokým sa nevyšle ďalší elektrický signál, ktorý ich preskupí. Týmto spôsobom môžu byť dáta kódované v obvyklom formáte jednotka a nula, na základe toho, či je vrstva posunutá alebo nie. Pre spätné čítanie uložených dát je možné použiť magnetické pole na manipuláciu s elektrónmi vo vrstvách a na určenie ich polohy bez ich pohybu.

Vedci zakódovali údaje do zväzkov dvojrozmerných materiálov.

Tím tvrdí, že nová metóda má niekoľko výhod oproti existujúcim systémom pre uchovávanie údajov na báze kremíka. Do menšieho fyzického priestoru by sa mohlo dať uložiť viac údajov, zatiaľ čo pre posun 2D kovových vrstiev je potrebné minimálne množstvo elektriny, čo znamená, že riešenie je vysoko energeticky efektívne. Posúvanie sa navyše deje tak rýchlo, že údaje by mohli byť zapisované až 100-krát rýchlejšie ako dokážu existujúce technológie.

Vedci patentovali svoju technológiu a v súčasnosti skúmajú spôsoby, ako ju vylepšiť. Napríklad hľadaním iných dvojrozmerných materiálov okrem ditelluridu volfrámu, ktoré môžu byť kompatibilné s touto metódou.