Geneticky upravený rajčinový ker pre mestské poľnohospodárstvo
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 31. 12. 2019
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Poľnohospodári by mohli čoskoro začať pestovať paradajky napríklad v skladoch, na strechách mrakodrapov alebo dokonca aj vo vesmíre. Nová geneticky upravená plodina má totiž podobu kríku obsypaného rajčinami v strapcoch podobne ako hrozno alebo kríkové ovocie.
Mestské poľnohospodárstvo získava v posledných rokoch veľkú pozornosť z dôvodu, že by mohlo poskytnúť obyvateľom miest jedlo a zároveň znížiť environmentálne náklady na pestovanie a prepravu. Hoci je pestovanie plodín v skladoch alebo v prepravných kontajneroch lákavé, mestské nehnuteľnosti sú veľmi drahé v porovnaní s tradičnou poľnohospodárskou pôdou a tak sa hľadajú riešenia, ako čo najviac ušetriť miesto, ktoré plodiny zaberajú, s dôrazom na efektivitu výnosu.
Tím výskumníkov z laboratória Cold Spring Harbor (CSH) sa preto venuje genetickému inžinierstvu v súvislosti s pestovaním rôznych plodín, ktoré sú kompaktnejšie ako ich tradičné verzie, pričom si zachovajú požadovanú kvalitu. Prvým druhom takto geneticky upravených plodín sú „paradajky pre mestské poľnohospodárstvo“.
Na rozdiel od záhradných odrôd nahradili geneticky upravené verzie viničový vzhľad tak, že majú skôr okrúhly kríkový tvar s husto rastúcimi plodmi rajčín na štýl strapcov hrozna. Nielenže sú tieto paradajkové kríky kompaktnejšie, ale plody tiež dozrievajú rýchlejšie a tak sa prvá úroda dá zberať za menej ako 40 dní, čo je ďalšie plus pre použitie v mestskom poľnohospodárstve.
Nové paradajky boli vytvorené zmenou dvoch génov, ktoré kontrolujú rýchlosť reprodukčného rastu a veľkosti rastlín, a zmenou tretieho génu, ktorý riadi dĺžku kmeňa. Kontrolou génov SELF PRUNING (SP) a SP5G dokázal tím vedcov zrýchliť rast rastlín a dozrievanie plodov bez toho, aby sa negatívne zmenila chuť a výnosy. Zabraňuje tomu totiž gén SIER, ktorý bol upravený a skombinovaný s dvomi ďalšími mutovanými génmi tak, aby sa skrátila dĺžka kmeňa plodiny.
Tím z CHS tvrdí, že táto technológia by sa mohla dať aplikovať aj na ďalšie druhy ovocia, napríklad na kivi, a že dokonca NASA prejavila záujem vyvíjať takéto kompaktné plodiny, ktoré by mohli zásobovať jedlom astronautov počas misií na Mars.
