Biologické a umelé neuróny sa spojili a komunikovali online
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 3. 3. 2020
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Európskym výskumníkom sa prvýkrát poradilo prepojiť biologické a umelé neuróny tak, že mohli vzájomne komunikovať na veľké vzdialenosti cez internet. Biologické neuróny boli kultivované v jednej krajine a posielali signály prostredníctvom umelej synapsie umiestnenej v inej krajine do elektronických neurónov v tretej krajine.
Ľudský mozog je tak zložitý, že za sebou zanecháva aj superpočítače. Obsahuje neuróny, ktoré spolu komunikujú prostredníctvom impulzov elektrických signálov, ktoré prechádzajú malými medzerami známymi ako synapsie. Tieto neuróny môžu naraz spracovávať a ukladať informácie. Počítače pritom na každú úlohu stále vyžadujú samostatné typy pamäte.
Umelé verzie neurónov a synapsií sa ukázali byť oveľa účinnejšie ako tradičná architektúra počítačových čipov, no stále sú v experimentálnej fáze. Tím vedcov však urobil ďalší krok a prepojil umelé a biologické verzie medzi tromi rôznymi krajinami.
V laboratóriu v Taliansku na univerzite v Padove boli kultivované biologické neuróny potkanov, zatiaľ čo na švajčiarskej univerzite v Zürichu a vo výskumnom stredisku ETH v Zürichu boli na kremíkových čipoch vytvorené umelé neuróny. Tieto dve rôzne technológie potom komunikovali prostredníctvom umelých synapsií, známych ako „memristors“, ktoré prevádzkovali vedci zo Southhamptonskej univerzity vo Veľkej Británii.
Biologické neuróny produkovali udalosti, ktoré cestovali do umelých synapsií. Tieto signály boli preložené do elektronických údajov a potom sa preniesli na umelé neuróny v Zürichu. Systém fungoval rovnako dobre aj opačným smerom, čo biologickým a umelým komponentom umožnilo rýchlu komunikáciu v oboch smeroch.
Podľa vedcov ide o položenie základov pre takzvanú Neuroelektroniku, kedy môžu byť biologické a umelé neuróny navzájom prepojené a môžu komunikovať cez globálne siete. Na druhej strane tento vývoj prináša nové vyhliadky na neuroprostetické technológie. Mohol by tak pripraviť cestu pre výskum nahrádzania nefunkčných častí mozgu čipmi s umelou inteligenciou.
