Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Podliatiny na umelej koži vyzerajú ako pravé

Podliatiny na umelej koži vyzerajú ako pravé
Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
21. 6. 2021
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Čínski vedci vyvinuli nový materiál, ktorý by mohol zlepšiť výkon protetických prístrojov a robotiky tým, že im umožní vnímať zranenia rovnako ako to robia ľudia. Táto umelá koža totiž používa špeciálny gél, ktorý mení farbu v reakcii na silu a tým napodobňuje proces vytvárania modrín. Prináša teda vizuálny znak toho, že došlo k poškodeniu.

Vedci považujú umelé kože plné elektroniky a rôznych typov senzorov za spôsob zvýšenia výkonu robotov a protetiky priblížením ich správania sa k ľudským vnemom. Autori novej štúdie sa vydali mierne odlišnou cestou od väčšiny výskumných tímov, pretože sa snažili pre svoju technológiu použiť skôr iónové vodivé materiály ako elektrické vodiče, ktoré nie sú vždy kompatibilné s ľudským telom.

To viedlo k vývoju toho, čo tím nazýva ako iónový organohydrogél, ktorý je nabitý molekulou zvanou spiropyrán. Tá prechádza pri mechanickom namáhaní od bledožltej po modro-fialovú farbu, trochu ako ľudská pokožka. To vytvorilo základ pre umelú kožu nazvanú ako I-koža, ktorá bola v rámci testov nalepená na rôzne časti tela dobrovoľníkov vrátane prstov, rúk a kolien.

Vedci vyvinuli umelú kožu, ktorá sa pod mechanickým namáhaním pomliaždi a poskytne tak vizuálny signál, že došlo k poškodeniu.

Prostredníctvom týchto experimentov vedci preukázali, že sa ich I-koža mohla ohýbať a napínať bez vytvárania „modrín“, hoci to malo vplyv na jej elektrické signály. Silné a opakované stlačenie, udretie a zovretie však zmenilo jej farbu. Na danom mieste mala potom umelá koža fialovú farbu po dobu dvoch až piatich hodín, kým sa I-koža nevrátila späť k pôvodnej farbe.

Výskum prináša zaujímavý príklad toho, ako by sa dala umelá koža alebo podobný materiál nanášať na povrch protéz, robotov alebo dokonca nositeľných zariadení, a odhaliť tak, kedy došlo k mechanickému poškodeniu, ktoré si vyžaduje pozornosť.

Výskum bol publikovaný v magazíne ACS Applied Materials & Interfaces.