Technológia dlhodobého ukladania dát využíva malé kvapky farbiva
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 2. 11. 2021
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Hoci si môžeme myslieť, že digitálne úložisko je dosť trvalé, realita ukazuje, že údaje, ktoré si uložíme na pevný disk, flash disk alebo DVD, pravdepodobne neprežijú viac ako 20 až 40 rokov. Aj preto vedci z Harvardovej univerzity vytvorili to, o čom tvrdia, že je oveľa dlhodobejšia alternatíva ukladania dát, a to predovšetkým pomocou bodiek žiariaceho farbiva.
V experimentálnom systéme sa použila atramentová tlačiareň na nanášanie drobných kvapiek fluorescenčného farbiva na epoxidový povrch, na ktorý sa chemicky viazali. Každá bodka sa pritom skladá zo zmesi až siedmich rôznych farieb farbiva. Tieto farby zase slúžia ako bity pre binárne znaky ACSII (American Standard Code for Information Interchange). Každý bit je buď 0 alebo 1, v závislosti od toho, či konkrétne farbivo chýba alebo je prítomné.
Keď sa následne použije fluorescenčný mikroskop na analýzu rôznych vlnových dĺžok svetla vyžarovaného týmito bodkami, dokáže zistiť, ktoré farby farbiva sú prítomné v každom z nich, a teda aký charakter predstavuje. Systém má rýchlosť čítania 469 bitov za sekundu, čo je údajne najrýchlejšia zo všetkých metód ukladania molekulárnych informácií, a dokáže uložiť 1 407 542 bitov na povrch s rozmermi 7,2 x 7,2 milimetra. Okrem toho je možné údaje o farbive prečítať 1000-krát bez významnej straty intenzity fluorescencie.
Ešte dôležitejšie je, že vedci odhadujú, že údaje uložené týmto spôsobom môžu zostať čitateľné po tisíce rokov. Technológia by nebola náchylná na poškodenie vodou, tiež by sa nedala hacknúť na diaľku, nepodliehala by veľkostným limitom existujúcich úložných systémov a skladovanie dát by si nevyžadovalo energiu.
Počas testov použili vedci svoju technológiu na zakódovanie prvej časti slávneho výskumného článku anglického vedca Michaela Faradaya, spolu s obrázkom muža vo formáte JPEG. Informácie sa následne dali čítať s presnosťou 99,6 percent, no s ďalším vývojom by sa mal systém zlepšovať.
Tím tvrdí, že táto metóda by mohla poskytnúť prístup k dlhodobému ukladaniu archívnych údajov za nízke náklady. A to pomocou existujúcich komerčných technológií – atramentovej tlače a fluorescenčnej mikroskopie.
Článok bol publikovaný v magazíne ACS Central Science.
