Na temných póloch Mesiaca a Merkúra by mohlo byť viac ľadu
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 6. 8. 2019
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Póly iných planét a mesiacov sú často najlepším miestom pre hľadanie ľadu. Nová analýza údajov NASA pritom našla dôkazy o omnoho väčšom množstve ľadových usadenín na temných póloch na Mesiaci a na Merkúri, ako sa doteraz myslelo.
Mesiac môže byť síce suchší ako ktorákoľvek púšť na Zemi, ale to neznamená, že na ňom vôbec neexistuje voda. Väčšina z nej je pravdepodobne zatvorená v hydratovaných mineráloch hlboko pod zemou a tá, čo je na povrchu, by mala mať formu ľadu.
Medzitým Merkúr nemusí byť na užšom zozname pre väčšinu ľudí ako miesto, kde by sa dal nájsť povrchový ľad, keďže jeho blízkosť k Slnku zvyšuje denné teploty na 427 ° C. No v dôsledku nedostatku atmosféry toto teplo v noci mizne veľmi rýchlo, pričom teplota klesá až na -173 ° C. To je dosť chladno na to, aby sa zhromaždil ľad na povrchu.
Nová analýza dát NASA teraz ukázala, že v skutočnosti exituje ľad na oboch póloch Merkúra a na južnom póle Mesiaca. Je to preto, že v obidvoch prípadoch tieto oblasti v skutočnosti nikdy nevideli žiadne slnečné svetlo a zostávajú neustále tmavé a chladné. To umožnilo vytváranie hustých ľadovcových usadením na dne kráterov, ktoré sú rozosiate na povrchu.
V predchádzajúcich štúdiách boli nájdené náznaky tohto ľadu. Keď si prístroje na Zemi všimli reflexné škvrny na póloch Merkúra, sonda MESSENGER na obežnej dráhe okolo malej planéty potvrdila prítomnosť vodného ľadu pomocou údajov z laserového výškomeru. Na Mesiaci boli menšie škvrny spozorované a analyzované lunárnou družicou Chandrayaan-1, patriacou indickej vesmírnej výskumnej organizácii.
Teraz tím výskumníkov z kalifornskej univerzity v Los Angeles (UCLA) analyzoval údaje zo sondy MESSENGER a z družice Lunar Reconnaissance Orbiter (LRO) a našiel nové dôkazy o ešte väčšom množstve ľadu v kráteroch v týchto lokalitách, ako sa doteraz myslelo.
Analyzovalo sa približne 15 000 kráterov so šírkou medzi 2,5 až 15 kilometrov. Vedci pritom zistili, že s pomocou údajov o ich výške, zozbieraných oboma sondami, majú tieto krátery tendenciu byť v priemere až o 10 percent plytšie práve v blízkosti severného pólu Merkúra a južného pólu Mesiaca. Najpravdepodobnejšie vysvetlenie teda je, že dná týchto kráterov, kde Slnko nikdy nesvieti, vypĺňajú silné vrstvy ľadu. Ten na Merkúre sa zdá byť takmer čistý, zatiaľ čo ľad na Mesiaci vyzerá byť viac zmiešaný s prachom.
Tím hovorí, že najmä ľad na Mesiaci by mohol byť prístupný budúcim astronautom, ktorí sa majú vrátiť na lunárny povrch v priebehu niekoľkých rokov.
