Odhalíme vám, aký inovatívny výskum prebieha na pôde FCHPT – 6. časť
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 23. 4. 2019
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Chemické inžinierstvo – pod týmito dvoma slovami sa rozhodne skrýva veľká budúcnosť. A práve vďaka tomuto vednému odboru sa môže zlepšiť aj životné prostredie. Dokáže totiž upraviť fungovanie dnešných fabrík, najmä v oblasti chemického priemyslu. Študenti na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave tak vedia, ako spraviť z klasickej továrne ekologickú.
Výskum na ústave chemického a environmentálneho inžinierstva by sa dal rozdeliť na tri základné smery. Nosné projekty chemického inžinierstva sú zamerané na spracovanie odpadov rôzneho typu, či už biomasy alebo odpadov z priemyselnej výroby a tie chcú vedci ekologicky využiť na výrobu ďalších materiálov.
„Druhá časť projektov je zameraná na intenzifikáciu procesov, kde niekoľko zariadení na výrobu vieme dať do jedného zariadenia, kde prebiehajú reakcie a separácie. A tieto jednotky sa dajú využiť pre výrobu napríklad aromatických, vonných látok, alebo aj dokonca na výrobu pitnej vody z morskej vody,“ hovorí pán Ľudovít Jelemenský, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU.
Časť výskumu je zameraná priamo na ochranu životného prostredia a zaoberá sa čistením odpadových vôd. Ďalším smerom je biochemické inžinierstvo, kde výskumníci spracovávajú prírodné látky, ktoré sa využívajú napríklad ako katalyzátory v procese výroby látok vo farmácii či v potravinárstve.
„Zaoberáme sa kultiváciou, vtedy, keď mikroorganizmy nám vyprodukujú náš cielený produkt. Ten sa nachádza v takýchto reaktoroch a okrem toho produktu sú tam aj ďalšie medziprodukty a my potrebujeme odseparovať ten produkt. Tam použijeme tie procesy chemicko-inžinierske, no a získame ten cielený produkt, ktorý je čistý a vieme ho predať,“ hovorí pán Tomáš Kurák, doktorand, FCHPT STU.
Keďže priemyselná výroba má nemalý dopad aj na množstvo škodlivého oxidu uhličitého v ovzduší, cieľom chemických inžinierov je tiež ochrániť životné prostredie i v tomto smere. V budúcnosti by sme sa tak mohli stretávať s takzvanými zelenými fabrikami, ktoré by využívali prírodné materiály z obnoviteľných zdrojov.
„Napríklad nebudete potrebovať také typy takých gigantických zariadení. Budete vidieť, že v tých zariadeniach je viac napríklad nejakej zelene, čiže prírodných materiálov. Pomaličky sa tá fabrika začne transformovať do niečoho, čo nám pripomína samotnú prírodu a idea je, že urýchli tieto procesy, čo prebiehajú v prírode,“ vysvetľuje pán Ľudovít Jelemenský, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU.
Absolventi chemického inžinierstva sa pritom môžu uplatniť nielen v klasickom chemickom priemysle, ale aj v rôznych iných odvetviach.
„Všade potrebujú práve inžiniera, ktorý sa zameriava na intenzifikáciu, ekonomizáciu procesov, na samotnú bezpečnosť procesu. Čiže je uplatniteľný všade v tomto zmysle a my samozrejme ich tak komplexne pripravujeme,“ dodáva pán Ľudovít Jelemenský, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU.
Chemické inžinierstvo teda nie je len o chémii, ale venuje sa aj ostatným vedným disciplínam. Získané poznatky o tom, ako fungujú jednotlivé iné procesy sa tak môžu zužitkovať v ďalšom výskume, ktorý by v budúcnosti mohol napomôcť k efektívnejšej, bezpečnejšej a najmä ekologickejšej výrobe.
