Štúdia zistila zvýšené riziko demencie 2 roky po infekcii COVID-19

Autor:: Roman Mališka
Zverejnené:: 18. 8. 2022
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Nový výskum publikovaný v magazíne The Lancet Psychiatry prináša najkomplexnejší pohľad na dlhodobé neurologické účinky ochorenia COVID-19, ktorý bol doteraz publikovaný a sledoval viac ako milión ľudí počas obdobia dvoch rokov. Zistenia odhalili, že zvýšené riziko porúch nálady, ako je depresia a úzkosť, sa po infekcii SARS-CoV-2 po niekoľkých mesiacoch vrátilo do normálu, ale zvýšený výskyt demencie sa u starších dospelých stále zisťuje až 24 mesiacov po akútnom ochorení.

Pred rokom tím výskumníkov z Oxfordskej univerzity uverejnil štúdiu, ktorá naznačuje, že dlhé príznaky COVID-u môžu byť stále zistiteľné až 12 mesiacov po prvej infekcii koronavírusom SARS-CoV-2. Teraz ten istý tím prináša ešte rozsiahlejšie sledovanie pacientov s COVID-19 až do dvoch rokov po ich počiatočnej infekcii.

Štúdia skúmala 1,28 milióna pacientov s COVID-om a priradila ich ku kontrolnej skupine pacientov s akýmkoľvek iným druhom vírusovej infekcie dýchacích ciest. Kľúčovým cieľom bolo pochopiť, aký vplyv mal COVID-19 konkrétne na riziko 14 neurologických a psychiatrických ochorení v porovnaní s inými vírusovými infekciami.

Dobrou správou je, že akékoľvek zvýšené riziko porúch nálady po ochorení COVID-19, ako je úzkosť alebo depresia, sa zrejme vrátilo na východiskovú úroveň v priebehu niekoľkých mesiacov po akútnom ochorení. Najmä u detí výskumníci nezistili vôbec žiadny rozdiel v miere depresie alebo úzkosti z COVID-19 v porovnaní s inými respiračnými infekciami.

U dospelých sa však objavili určité známky pretrvávajúcich neurologických problémov až dva roky po COVID-19. Dospelí vo veku do 65 rokov vykazovali po COVID-e vyššiu mieru mozgovej hmly v porovnaní s inými respiračnými infekciami (640 prípadov na 10 000 osôb v porovnaní s 550 prípadmi na 10 000 osôb).

Zdá sa, že dospelí vo veku nad 65 rokov vykazovali najvýraznejšie dlhodobé neurologické problémy so zvýšenou mierou mozgovej hmly (1 540 prípadov na 10 000 osôb v porovnaní s 1 230 prípadmi), demencie (450 prípadov v porovnaní s 330 prípadmi) a psychotických porúch (85 prípadov v porovnaní so 60 prípadmi).

„Je dobrou správou, že nadbytok diagnóz depresie a úzkosti po COVID-19 je krátkodobý a že sa nepozoruje u detí,“ povedal vedúci novej štúdie Paul Harrison. „Je však znepokojujúce, že niektoré iné poruchy, ako napríklad demencia a záchvaty, sú aj naďalej častejšie diagnostikované po COVID-19, a to aj po dvoch rokoch. Zdá sa tiež, že po omikróne, hoci je v akútnom ochorení menej závažný, nasleduje porovnateľná miera týchto diagnóz“.

Obavy z vplyvu koronavírusu SARS-CoV-2 na neurodegeneratívne ochorenia sa objavujú od začiatku pandémie v roku 2020. V rokoch nasledujúcich po pandémii španielskej chrípky v roku 1918 lekári zaznamenali prudký nárast výskytu Parkinsonovej choroby a vedci naznačili, že niektoré vírusové infekcie môžu urýchliť progresiu už existujúceho neurodegeneratívneho ochorenia.

Výskum prezentovaný pred niekoľkými mesiacmi naznačil, že u starších ľudí, ktorí prežili COVID, sa už môžu objaviť známky zvýšeného výskytu Alzheimerovej choroby, Parkinsonovej choroby a mŕtvice. Max Taquet, spoluautor novej štúdie, uviedol, že je dôležité poznamenať, že absolútne zvýšenie rizika demencie v dôsledku COVID-19 je stále relatívne nízke.

„Myslím, že je veľmi jasné, že nejde o cunami nových prípadov demencie,“ povedal Taquet. „Rovnako si myslím, že je ťažké to ignorovať vzhľadom na závažnosť dôsledkov diagnostikovania demencie. Nárast populácie o 1,2 % v absolútnom vyjadrení a v porovnaní s inými predchádzajúcimi infekciami je ťažké ignorovať“.

Silnou stránkou tejto štúdie je jej silná kontrolná skupina, ktorá umožňuje lepší pohľad na nové riziko spôsobené vírusom SARS-CoV-2, na rozdiel od akéhokoľvek všeobecného zvýšeného rizika spôsobeného inými druhmi respiračných infekcií. V tomto prípade štúdia skutočne naznačuje, že ochorenie COVID-19 môže zvyšovať riziko demencie, ale ako presne by sa to mohlo diať, zatiaľ nie je jasné.

Nová štúdia bola uverejnená v magazíne The Lancet Psychiatry.