Podvodný dron Seaglider nasadený na monitorovanie okyslenia oceánov
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 1. 6. 2022
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Oceán absorbuje takmer štvrtinu oxidu uhličitého, ktorý vzniká v dôsledku ľudskej činnosti, a tým dochádza k chemickým reakciám, ktoré zvyšujú kyslosť jeho vôd. Meranie tohto účinku je do istej miery možné pomocou senzorov namontovaných na stacionárnych bójach a plavidlách, ale novo vybavený podvodný dron s hlbokým ponorom sľubuje, že vo veľkej miere vyplní prázdne miesta a poskytne autonómnu metódu sledovania absorpcie CO2 v odľahlých kútoch oceánu a hlboko pod jeho hladinou.
Zvyšujúca sa kyslosť oceánu predstavuje vážnu hrozbu pre morské živočíchy, pretože ovplyvňuje životaschopnosť koralových útesov a mäkkýšov tým, že spotrebúva uhličitany vápnika, ktoré používajú ako stavebné prvky pre svoje jedinečné štruktúry. Niektoré štúdie tiež naznačujú, že kyslejšie oceány by mohli zmeniť vzťahy medzi predátormi a korisťou, narušiť inštinkt prežitia rýb a rozpustiť machové morské živočíchy alebo dokonca samotné oceánske dno.
Aby sme tento problém lepšie zvládli, v roku 2018 sa oceánografka z Aljašskej univerzity vo Fairbanks Claudine Hauriová pustila do riešenia odberu vzoriek CO2 v oceáne. Tento druh údajov sa zvyčajne zbiera pomocou výskumných plavidiel, ktoré sa pohybujú po vyhradených trasách, alebo pomocou meraní časových radov zo senzorov na pevných kotviskách. Haurinej nápadom bolo nasadiť autonómne vozidlo, ktoré by mohlo cestovať ďaleko a ponárať sa do hlbín oceánu, aby poskytlo presnejšie údaje o prebiehajúcich premenách.
To tím priviedlo k existujúcemu podmorskému dronu s názvom Seaglider, ktorý bol vyvinutý na Washingtonskej univerzite a v roku 2013 bol komercionalizovaný. Tento podvodný dron dokáže na každej ceste prekonať tisíce kilometrov a pracovať na mori celé mesiace, pričom sa dokáže ponoriť do hĺbky až 1 000 metrov.
Vybavenie Seaglideru správnymi schopnosťami zahŕňalo použitie najpresnejšieho podvodného senzora oxidu uhličitého na trhu a prepracovanie jeho konštrukcie. Pôvodný senzor bol príliš veľký a energeticky náročný na to, aby ho mohol Seaglider niesť, preto sa musel upraviť tak, aby bol ľahší a kompaktnejší.
Keď bol Seaglider vhodne vybavený, tím vykonal testovanie v nádržiach, aby podvodný dron správne vyvážil a uistil sa, že jeho senzory poskytujú presné merania. Potom tím pristúpil k prvému testovaniu na otvorenej vode, keď dron nasadil v aljašskom zálive Resurrection Bay, aby získal reálne údaje. Tím sa tak stal prvým, ktorý meria CO2 v oceáne pomocou autonómneho podmorského vozidla, a plánuje sa podeliť o technické detaily integrácie svojich senzorov, aby sa k nemu mohli pridať aj ďalšie výskumné tímy.
„Som nadšený možnosťou, že celá flotila týchto Seagliders bude nepretržite merať CO2,“ povedal člen tímu Jöran Kemme zo spoločnosti 4H JENA Engineering, ktorý pracoval na integrácii senzorov. „Je dôležité, aby na tom pracovali ľudia z celého sveta, najmä preto, že ide o celosvetový problém.“
