Sprej s medenými nanodrôtmi urobí povrchy antimikrobiálnymi
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 29. 7. 2022
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Meď je už dlho známa svojou schopnosťou ničiť vírusy a baktérie pri kontakte, preto sa často profesionálne nanáša na predmety, ktorých sa bežne dotýkame, ako sú napríklad kľučky dverí. Nový sprej s medenými nanodrôtmi môže umožniť bežným ľuďom poskytnúť existujúcim povrchom rovnakú úpravu pomocou spreja.
Technológia sa vyvíja v rámci partnerstva medzi Amesovým národným laboratóriom amerického ministerstva energetiky, Štátnou univerzitou v Iowe a Univerzitou v Buffale. Vychádza z predchádzajúceho výskumu v Amesovom laboratóriu, v rámci ktorého bol vytvorený medený atrament na tlač obvodov na flexibilné elektronické zariadenia.
Vedci posudzujú dva typy spreja, z ktorých každý má svoje silné a slabé stránky. Jeden obsahuje segmenty čistej medi so šírkou približne 60 nanometrov (jedna stotina šírky ľudského vlasu), zatiaľ čo druhý využíva medené a zinkové nanodrôty rovnakej veľkosti.
V oboch prípadoch sú nanodrôty integrované v nosnom roztoku, ako je voda alebo etanol. Po nastriekaní kvapaliny na povrchový materiál, ako je plast, sklo alebo nehrdzavejúca oceľ, a následnom zaschnutí pri izbovej teplote sa vytvorí tenký antimikrobiálny povlak.
Pri ničení vírusu SARS CoV-2, ktorý spôsobuje ochorenie Covid-19, laboratórne testy ukázali, že medené disky pokryté povlakom boli rovnako účinné ako medené disky bez povlaku. Vďaka väčšej ploche povrchu, ktorú poskytli nanodrôty, však povlak vykonal svoju prácu už za 20 minút, zatiaľ čo obyčajný medený disk na to potreboval 40 minút.
Okrem toho, počas prvých 10 minút sprej, ktorý obsahoval čisté medené nanodrôty, inaktivoval vírus dvakrát rýchlejšie ako jeho medeno-zinkový náprotivok. Povlak z medi a zinku však zostal účinný dlhšie, čo znamená, že by sa musel aplikovať menej často. Z tohto dôvodu sa vedci domnievajú, že je lepšou voľbou na reálne použitie.
Článok o výskume bol nedávno uverejnený v magazíne RSC Advances.
