Proteín získaný z kukurice zlepšuje pamäť u myší s Alzheimerovou chorobou
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 5. 5. 2022
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Vedci dúfajú, že sa im podarí bojovať s Alzheimerovou chorobou aj tak, že zabránia jej vzniku alebo aspoň odvrátia jej najhoršie následky. Vedci preto vyvíjajú nové spôsoby, ako zbaviť mozog toxických proteínov, ktoré sú podľa predpokladov hlavnými príčinami tohto ochorenia. Nedávno publikovaná štúdia naznačila ďalšie možnosti v tejto oblasti, pričom proteín získaný z kukurice sa použil na vyvolanie imunitnej reakcie a zlepšenie pamäte u myší s týmto ochorením.
Hoci táto myšlienka existuje už desaťročia, snahy o vytvorenie vakcíny proti Alzheimerovej chorobe sa začínajú sľubne rozvíjať na viacerých frontoch, pričom pozornosť sa sústreďuje najmä na dvojicu proteínov nazývaných ako amyloid a tau. Hoci v tejto oblasti existujú určité dohady, hromadenie týchto proteínov a tvorba toxických plakov v mozgu sa považuje za hlavného podozrivého pri vzniku Alzheimerovej choroby.
Medzi najnovšie pokroky patria vakcíny, ktoré vyvolávajú imunitnú reakciu zameranú na DNA kódujúcu toxické proteíny, zavádzanie upravených vírusov a kombinované terapie, ktoré sa zameriavajú na obidva typy proteínov súčasne.
Tím výskumníkov z Kansaskej univerzity skúmal myšlienku vakcíny zameranej na amyloidné proteíny na základe proteínov bohatých na organickú zlúčeninu metionín sulfoxid a má novú verziu odvodenú z kukurice. Myšlienka spočíva v tom, že po vstreknutí do tela proteín pôsobí ako antigén, ktorý vyvolá imunitnú reakciu a vytvorí protilátky, ktoré sa zamerajú na stavebné kamene beta-amyloidových plakov. Vo výskume uverejnenom v roku 2011 tím ukázal, že imunizácia myší týmito proteínmi môže ochrániť mozgové bunky pred toxicitou súvisiacou s amyloidom a znížiť hromadenie plakov.
„S pribúdajúcim vekom dochádza k väčšiemu oxidačnému stresu a potom sa beta-amyloid a ďalšie proteíny hromadia, oxidujú a agregujú. Tieto proteíny sú odolné voči degradácii alebo odstráneniu,“ povedal Jackob Moskovitz, autor štúdie. „V predchádzajúcej štúdii publikovanej v roku 2011 som myším modelom Alzheimerovej choroby aplikoval podobný proteín bohatý na metionín sulfoxid a preukázal som približne 30-percentné zníženie záťaže amyloidnými plakami v hipokampe, hlavnej oblasti, kde dochádza k poškodeniu Alzheimerovou chorobou.“
Nová a vylepšená verzia vŕta hlbšie do koreňov amyloidných plakov a zameriava sa na predtým tolerované proteíny, ktoré unikli z pazúrov predchádzajúcich verzií. Na jej vytvorenie vedci vzali proteín bohatý na metionín z kukurice a potom ho oxidovali, čím vznikol antigén bohatý na metionín a sulfoxid. Ten potom podávali štvormesačným myšiam upraveným na rozvoj Alzheimerovej choroby, ktoré po 10 mesiacoch vykazovali výrazné zlepšenie v porovnaní so skupinou kontrolných myší.
Išlo o približne 50-percentné zlepšenie krátkodobej pamäte, lepšiu dlhodobú pamäť a nižšie hladiny beta-amyloidu v krvnej plazme a mozgu. Vedci tiež zaznamenali zlepšenie antioxidačných schopností a aktivity imunitných buniek v určitých oblastiach mozgu a tvrdia, že tieto výsledky sú „pravdepodobne translačné“, čo naznačuje, že táto forma imunizácie „by mohla poskytnúť možnosť oddialenia alebo prevencie nástupu Alzheimerovej choroby.“
Mohla by sa podávať v neskoršom veku, „približne v čase, keď sa ľuďom po päťdesiatke alebo šesťdesiatke hovorí, aby išli prvýkrát na kolonoskopiu,“ povedal Moskovitz. „Ďalšie posilňovacie injekcie by mohli udržiavať imunizáciu, proces, ktorý ľudia tak dobre poznajú z vakcín proti COVID-19.“
Aj keď je to určite lákavá myšlienka, treba brať tieto tvrdenia s rezervou, pretože zistenia by bolo potrebné overiť ďalšími štúdiami predtým, ako sa postúpi do klinických skúšok na ľuďoch. Aj v takomto prípade mnohé sľubné terapie Alzheimerovej choroby v tomto štádiu zlyhali a je potrebné poznamenať, že stále pretrváva neistota, či sú amyloid a tau proteíny vôbec najlepšími cieľmi pre takúto liečbu.
Výskum bol uverejnený v magazíne Antioxidants.
