Samočinne sa skladajúce molekuly rýchlo udusia rakovinové bunky
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 13. 9. 2022
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Nasadením novo vyvinutého lieku proti kľúčovému zdroju energie rakovinových buniek vyvinuli vedci z Inštitútu Maxa Plancka pre výskum polymérov nový spôsob ich likvidácie v priebehu niekoľkých hodín. Táto technika sa opiera o samočinne sa skladajúce molekuly, ktoré v bunkovom prostredí nadobúdajú silnú formu, a tým účinne zbavujú rakovinové bunky kyslíka, ktorý potrebujú na svoj rozvoj.
Technológia, ktorá je základom tohto výskumu, sa zameriava na jednu z kľúčových metabolických funkcií buniek všetkých živých organizmov, ktorá sa nazýva ako ATP alebo adenozíntrifosfát. Táto molekula je primárnym nosičom energie v bunkách, zachytáva chemickú energiu z rozkladu molekúl potravy a rozdeľuje ju na pohon ďalších bunkových procesov. Medzi tieto bunkové procesy patrí aj rozmnožovanie rakovinových buniek.
Autori novej štúdie sa preto snažili prerušiť prísun ATP, ktorý vzniká, keď mitochondrie nasávajú kyslík a premieňajú ho na molekulu. Tímu sa to podarilo dosiahnuť prostredníctvom novo vyvinutého lieku opísaného ako tripeptid obsahujúci platinu(II). Keď sa dostane do bunkového prostredia, reaguje na endogénny peroxid vodíka tým, že spojí svoje molekuly a vytvorí malé vlásky, tisíckrát tenšie ako ľudský vlas.
„Tieto vlásky sú fluorescenčné, takže sa na ne môžete pozrieť priamo mikroskopom, ako sa tvoria,“ povedal autor štúdie Zhixuan Zhou.
Pri sledovaní tohto procesu tím zistil, že vlásky blokujú premenu kyslíka na ATP. Testovanie v laboratóriu na neliečiteľných metastázujúcich bunkách rakoviny pľúc a prsníka viedlo k tomu, že tieto bunky do štyroch hodín zomreli. To je dobrým prísľubom pre vývoj nových liečebných postupov pre tieto typy nevyliečiteľných rakovín, ktoré sa dokážu prispôsobiť liečbe a ďalej sa vyvíjať.
„Chceme zabrániť takejto adaptácii tým, že zasiahneme hlavný pilier bunkového života, spôsob, akým bunky dýchajú a teda prijímajú kyslík, a tým produkujú chemickú energiu na rast,“ hovorí David Ng, autor štúdie.
Hoci sa experimenty tímu zamerali na prostredie v bunkách rakoviny pľúc a prsníka, skutočnosť, že ATP pôsobí aj v iných typoch buniek, naznačuje, že táto technológia by mohla mať širší význam pri vývoji liekov. Vedci poznamenávajú, že premietnutie tejto technológie do bezpečného klinického lieku pre ľudský organizmus si bude vyžadovať ďalšie roky práce, ale dúfajú, že to môže viesť k novým liečebným postupom pre ťažko liečiteľné ochorenia.
Výskum bol nedávno uverejnený v magazíne Journal of the American Chemical Society.
