Vedci zistili, že mozog uchováva tri kópie každej spomienky
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 22. 8. 2024
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Nová štúdia odhalila, že mozog, podobne ako počítačový systém so zabudovanou redundanciou, používa na uloženie jednej pamäte až tri rôzne súbory neurónov. Toto zistenie by jedného dňa mohlo pomôcť zmierniť bolestivé spomienky u ľudí, ktorí utrpeli traumu.
Pomocou skríningu mozgov myší mohli vedci z Biocentra Bazilejskej univerzity sledovať, čo sa deje pri vytváraní novej pamäte. Zistili, že mozog hlodavcov privolal do akcie tri rôzne súbory neurónov, aby zaznamenali spomienku. Prvé sú známe ako skoré neuróny a vyvíjajú sa najskôr, keď plod rastie. Na druhom konci spektra sú neskoro narodené neuróny, ktoré sa objavujú v neskorej fáze embryonálneho vývoja. Medzi nimi sa nachádzajú neuróny, ktoré sa tvoria niekde priamo uprostred rastu v maternici.
Skríningová štúdia odhalila, že keď sa nová pamäť uloží do včasne narodených neurónov, spočiatku sa ťažko obnovuje, ale časom sa posilňuje. Na druhej strane kópia pamäte uložená v neskoro narodených neurónoch bola na začiatku veľmi silná, ale časom vybledla natoľko, že sa nakoniec stala pre mozog nedostupnou. V strede vykazovala kópia pamäte vyšší stupeň stability ako pri ktorejkoľvek z ostatných skupín neurónov.
„Výzva, ktorej mozog čelí pri pamäti, je celkom pôsobivá,“ hovorí Flavio Donato, ktorý je vedúcim výskumnej skupiny v Biocentre. „Na jednej strane si musí pamätať, čo sa stalo v minulosti, aby nám pomohol pochopiť svet, v ktorom žijeme. Na druhej strane sa musí prispôsobovať zmenám, ktoré sa dejú všade okolo nás, a rovnako aj naša pamäť, aby nám pomohla robiť vhodné rozhodnutia pre našu budúcnosť.“
Vďaka novým poznatkom sa vedci mohli hlbšie pozrieť na to, ako sa tvoria a sprístupňujú spomienky. Tu je dôležité spomenúť, že hoci sa štúdia uskutočnila na myšiach, ich mozgy sa v neurovede často používajú ako náhrada za naše vlastné, pretože majú v mozgovej kôre 75 rôznych typov buniek, čo je rovnaké ako u ľudí. Napriek tomu sú výsledky v tomto bode špecifické pre myši.
Výskumníci sa domnievajú, že ich práca by mohla mať význam pre liečbu ľudí, ktorí boli poškodení traumatickou udalosťou. Tvrdia totiž, že ich práca ukazuje, ako by bolo možné zmeniť spomienky v mozgu. Napríklad, ak je spomienka čerstvá, čo znamená, že neskoro narodené neuróny sú aktivované, mohla by sa ešte zmeniť predtým, ako sa odovzdá na uloženie do stredne a skoro narodených neurónov. Keď sa však aktivujú neskoro narodené neuróny a spomienka sa tam uloží, je čoraz ťažšie ju zmeniť. V podstate platí, že čím dlhšie je pamäť uložená v mozgu, tým ťažšie je ju zmeniť.
„To, ako dynamicky sa spomienky v mozgu ukladajú, je dôkazom plasticity mozgu, ktorá je základom jeho obrovskej pamäťovej kapacity,“ hovorí Vilde Kveim, prvý autor štúdie.
Pochopenie tejto plasticity vďaka práci, ktorú vykonal tím, by jedného dňa mohlo pomôcť vedcom pochopiť, ako pomôcť ľuďom dostať sa k spomienkam, o ktorých si mysleli, že sú navždy stratené, alebo utíšiť bolestivé spomienky, ktoré patologicky zasahujú do každodenného života. Práca tímu bola nedávno uverejnená v magazíne Science.
