Zrkadlá na lesnej pôde poskytnú sadeniciam v tieni 175% podporu rastu
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 26. 9. 2024
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Mnohí nadšenci izbových rastlín už vedia, že zrkadlá sa dajú použiť na nasmerovanie väčšieho množstva slnečného svetla na rastliny, ktoré ho potrebujú. Vedci teraz vyvinuli metódu, ako tento istý princíp aplikovať na ohrozené sadenice stromov, ktoré sa snažia rásť v tienistých lesoch.
Serianthes nelsonii je veľký strom, ktorý sa vyskytuje len na tichomorských ostrovoch Guam a Rota. Je to jedna z najvzácnejších rastlín na svete. Na Guame sa nachádza už len jeden dospelý strom, zatiaľ čo na ostrove Rota žije len 121 ďalších. Medzinárodná únia na ochranu prírody zaraďuje strom S. nelsonii do kategórie „kriticky ohrozený“, takže netreba pripomínať, že sa vyvíja množstvo snáh, aby nevyhynul.
Nanešťastie, aj keď sa každoročne z tienistej lesnej pôdy pod guamským stromom vyliahnu stovky semenáčikov, väčšina z nich v dôsledku nedostatku slnečného svetla do mesiaca zahynie. Sadeniciam pestovaným pri umelom osvetlení v škôlkach sa darí lepšie, keď sú ešte „v zajatí“, ale presadenie do lesa neprežili.
V skutočnosti je potrebná metóda, ktorá umožní lesným sadeniciam získať viac svetla. Aj preto sa Thomas Marler a jeho kolegovia z Guamskej univerzity zamerali na zrkadlá. Vedci sa pritom inšpirovali plastovým mulčom, ktorý sa bežne používa v komerčných poľnohospodárskych prevádzkach.
Hoci sa väčšine z nás pri slove „mulč“ vybaví rozdrvený materiál, plastový mulč má v skutočnosti podobu plastovej fólie, ktorá sa kladie na pôdu. Rastliny plodín môžu rásť cez pravidelne rozmiestnené otvory v materiáli, ale inak neporušený plast zabraňuje rastu buriny tým, že zabraňuje prístupu slnečného svetla do pôdy a tiež pomáha pôde udržať vlhkosť.
Hoci plastový mulč je často čierny, niektorí pestovatelia používajú pestrofarebný plast, ktorý odráža slnečné svetlo na rastliny, čím podporuje ich rast. V štúdiách sa dokonca skúmalo používanie vysoko reflexného mulča zo striebornej alebo hliníkovej fólie, ale ukázalo sa, že tento materiál je príliš drahý na to, aby sa dal používať na veľkých poľnohospodárskych poliach.
Náklady však nie sú takou prekážkou, ak sa snažíte vypestovať len niekoľko stoviek sadeníc. S ohľadom na túto skutočnosť Marlerov tím obišiel fóliový mulč a prešiel priamo na skutočné zrkadlá. Presnejšie, výskumníci použili malé mozaiky pozostávajúce z kruhu šesťuholníkových zrkadiel s otvoreným priestorom uprostred.
Tieto mozaiky boli umiestnené na pôde okolo sadeníc Serianthes pestovaných vo vonkajšej škôlke na Guame, ktorá bola zatienená látkou, a na zatienenej lesnej pôde na Filipínach. Kým na polovici rastlín boli zrkadlá ponechané otvorené slnečnému žiareniu, na druhej polovici boli zakryté listovým odpadom blokujúcim slnečné svetlo, aby slúžili ako kontrolná skupina.
Nakoniec sa zistilo, že v niektorých prípadoch nezakryté zrkadlá odrážali viac ako 70 % dopadajúceho slnečného svetla na rastliny. Navyše rastliny so zrkadlami vyrástli až o 175 % vyššie ako kontrolné rastliny a mali o 161 % vyššiu mieru prežitia.
„Výsledky naznačujú, že používanie odrazových plôch pod rastlinami by sa mohlo ľahko uplatniť ako lacná súčasť manažmentu vysádzaných rastlín produkovaných v ochranných škôlkach a zvýšiť tak pravdepodobnosť zlepšenia prírastku in situ,“ uvádzajú vedci v článku, ktorý bol nedávno uverejnený v magazíne Agronomy.
