Prelom v depresii: Vedci objavili takmer 300 doteraz neznámych génov

Rozsiahla trans-antistická genómová asociačná štúdia (Genome-Wide Association Study - GWAS) skúmala genetickú výbavu 688 808 jedincov s depresiou a 4 364 225 ľudí v kontrolnej skupine a identifikovala celkovo 697 variantov v 635 génových lokusoch súvisiacich s touto poruchou. Z toho 293 bolo nových zistení.

Ide o výsledok takmer osemročnej práce medzinárodného tímu vedcov pod vedením Univerzity v Edinburghu a King's College v Londýne spolu s výskumníkmi z QIMR Berghofer, Queenslandskej univerzity a Centra pre výskum mozgu a mysle v Sydney.

„Náš výskum identifikoval množstvo genetických faktorov, ktoré prispievajú k tomuto ochoreniu, a ukázal, že ide o komplexnú zmes génov,“ povedal vedec Enda Byrne z Queenslandskej univerzity. „Tieto zistenia ponúkajú nové možnosti, ako zlepšiť spôsob liečby a podporovať ľudí s depresiou.“

Hoci je známe, že k vzniku depresie prispievajú komplexné biologické a environmentálne faktory, táto komplexná genetická mapa rizika depresie umožní zdravotníckym pracovníkom rýchlo identifikovať pacientov, ktorí sú náchylnejší na vznik tohto ochorenia.

Štúdia GWAS skúmala genetické údaje od ľudí z 29 rôznych krajín v 109 štúdiách, pričom takmer každý štvrtý účastník (24 %) bol z iného ako európskeho prostredia. Vďaka tomuto rozsahu sa našlo približne 100 nových variantov, ktoré neboli identifikované v predchádzajúcich štúdiách zameraných len na Európanov. To tiež poukazuje na potrebu ďalšieho výskumu tejto poruchy medzi africkými populáciami, ktoré sú v celosvetových štúdiách stále nedostatočne zastúpené.

Podobne ako pri mnohých iných ochoreniach a stavoch, ani pri jednom variante sa riziko depresie veľmi nezvyšuje. Čím viac variantov však jedinec má, tým je toto riziko vyššie.

„Hoci je depresia čoraz závažnejším zdravotným problémom, chýbajú nám poznatky potrebné na jej lepšiu liečbu a prevenciu,“ povedala výskumníčka Brittany Mitchellová z QIMR Berghofer.

Jasnejší obraz o úlohe, ktorú gény zohrávajú, môže výskumníkom pomôcť aj pri vývoji účinnejších liekov. To zahŕňa aj zmenu účelu existujúcich liekov, napríklad tých, ktoré sa používajú na boj proti chronickej bolesti a narkolepsii. A okrem liekov by sa identifikovaním jedincov s vyšším genetickým rizikom vzniku depresie mohli títo jedinci preventívne vyzbrojiť špecifickými technikami na lepšie zvládanie stresorov - jedného z mnohých spúšťačov tohto ochorenia.

Významné génové varianty sa našli v lokusoch DRD2, FURIN a CYP7B1, ktoré sa podieľajú na neurozápale, syntéze neurosteroidov a synaptických funkciách. Zo 697 variantov identifikovaných v štúdii sa 308 podieľalo na postsynaptickej hustote a zoskupení receptorov - mechanizmoch, pomocou ktorých mozgové bunky alebo neuróny vysielajú a prijímajú informácie.

Táto štúdia významne posúva naše chápanie genetickej úlohy v synaptických a neurónových dysfunkciách prítomných v mozgoch ľudí s depresiou a otvára cestu k liečbe zameranej na špecifické mechanizmy.

„Väčšie a rozsiahlejšie štúdie, ako je táto, nám pomôžu vyvinúť lepšiu liečbu a intervencie, čo v konečnom dôsledku zlepší životy a zníži globálny vplyv tohto ochorenia,“ dodal Mitchell. „Posilní to aj dôkazy o tom, že duševné ochorenia majú rovnaký biologický základ ako iné ochorenia, napríklad srdcové choroby.“

Prvý konkrétny dôkaz o tom, že gény zohrávajú úlohu pri depresii, sa pozoruhodne našiel až v roku 2011, a to v prípade biomarkera chromozómu 3p25-26. V poslednom desaťročí však viaceré génové štúdie ukázali, že biológia je nesporným faktorom rizika, že človek bude trpieť depresiou, a rozsahu závažnosti tejto poruchy.

K novovznikajúcim dôkazom, ktoré spájajú varianty s komorbiditami depresie, pribudol DRD2, ktorý sa už predtým podieľal na poruche pozornosti/hyperaktivity (ADHD), Tourettovom syndróme (TS) a posttraumatickej stresovej poruche (PTSD).

Varianty génu DRD2, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v dopamínovej signalizácii vo vzťahu k pozornosti, motivácii, kontrole impulzívnosti a spracovaniu odmeny, sa pripisujú slabej regulácii dopamínu pozorovanej u osôb s ADHD. Gény FURIN a CYP7B1 sú zasa považované za špecifickejšie pre depresiu a súvisiace neurovývinové stavy.

Celkovo sa v štúdii zistilo, že genetické faktory sa podieľajú na dedičnosti depresie približne 37 % v celej skúmanej populácii. Takže hoci 63 % možno pripísať iným faktorom - stresu, traume, životnému štýlu - stále je to významné číslo. Pritom osoby s týmito rizikovými variantmi majú, štatisticky povedané, 50 % šancu, že ich prenesú na potomkov. Aj keď to neznamená, že dieťa bude mať kvôli tomu zaručenú depresiu, vzhľadom na komplexnú prepojenosť biológie a prostredia to zvyšuje jeho šance, ak sú prítomné aj ostatné rizikové faktory.

Navyše identifikácia týchto variantov a pochopenie ich úlohy pri depresii - ako aj pri ADHD a úzkostných poruchách - môže pomôcť znížiť stigmatizáciu a nesprávnu diagnózu, pokiaľ ide o duševné a neurovývinové stavy, a urýchliť tak účinnejšiu liečbu liekmi a správaním.

Štúdia bola nedávno uverejnená v magazíne Cell.