Vakcína proti pásovému oparu znižuje riziko demencie o 20 %

Pásový opar (herpes zoster) je spôsobený reaktiváciou vírusu varicella-zoster, ktorý spôsobuje ovčie kiahne. Tento vírus leží v nervových bunkách doživotne v latentnom stave, čo vedie k veľmi bolestivej, pľuzgierovitej vyrážke. Riziko pásového oparu je vyššie u starších ľudí, kde môže byť závažnejší a s väčšou pravdepodobnosťou komplikácií, ako je pretrvávajúca bolesť nervov a bolestivé infekcie očí. Z týchto dôvodov sa vakcína proti pásovému oparu bežne odporúča dospelým vo veku 50 rokov a starším.

Nová štúdia vedená Zdravotníckou fakultou Stanfordskej univerzity teraz pridala silné dôkazy k zisteniam predchádzajúcich štúdií, ktoré ukazujú súvislosť medzi vakcínou proti pásovému oparu a nižším rizikom demencie. Urobila to však jedinečným spôsobom vďaka spôsobu, akým bola politika verejného zdravia zavedená vo Walese vo Veľkej Británii.

„Bolo to naozaj pozoruhodné zistenie,“ povedal MUDr. Pasal Geldsetzer, PhD, docent medicíny na Stanfordskej univerzite a korešpondujúci autor štúdie. „Tento obrovský ochranný signál bol prítomný, nech ste sa na údaje pozerali akokoľvek.“

Stále viac dôkazov hovorí, že herpesvírusy, medzi ktoré patrí aj pásový opar, hrajú úlohu vo vývoji Alzheimerovej choroby. Štúdie skúmajúce súvislosť medzi očkovaním proti pásovému oparu a rizikom demencie však doteraz porovnávali výskyt demencie iba u tých, ktorí boli očkovaní, v porovnaní s tými, ktorí očkovanie nedostali. Áno, tieto štúdie prepojili očkovanie proti pásovému oparu s nižšou mierou demencie. Prichádzajú však s veľkým mätúcim skreslením: ľudia, ktorí sú očkovaní, majú tiež tendenciu byť viac uvedomelí si zdravia spôsobmi, ktoré je ťažké merať. Faktory, o ktorých je známe, že ovplyvňujú riziko demencie, ako napríklad strava a cvičenie, nie sú zahrnuté v zdravotných záznamoch.

„Všetky tieto asociačné štúdie trpia základným problémom, že ľudia, ktorí sú očkovaní, majú odlišné zdravotné návyky ako tí, ktorí nie sú,“ povedal Geldsetzer. „Vo všeobecnosti sa nepovažujú za dostatočne solídne dôkazy na to, aby sa na základe nich dali vydať akékoľvek odporúčania.“

Vstúpte do Walesu, krajiny, ktorá začala so zavádzaním svojho očkovacieho programu proti pásovému oparu 1. septembra 2013. Špecifikovala, že každý, kto k tomuto dátumu dosiahol 79 rokov – teda tí, ktorí sa narodili 2. septembra 1933 alebo neskôr – bol oprávnený dostať vakcínu aspoň na jeden rok. Bohužiaľ, ľudia narodení pred týmto dátumom by sa nikdy nestali oprávnenými. Stanovením týchto kritérií oprávnenosti Wales nechtiac vytvoril jedinečný kvázi-prirodzený experiment. Tu je dôvod: výskumníci mohli porovnať jednotlivcov narodených bezprostredne pred dátumom ukončenia oprávnenosti s tými, ktorí boli oprávnení, ktorí sa narodili bezprostredne po ňom. Dôležité je, že sa neočakávalo, že by sa tieto dve skupiny, s vekom od seba vzdialeným len niekoľko týždňov, od seba výrazne líšili, čo by znížilo pravdepodobnosť mätúcich premenných.

„Vieme, že ak vezmeme tisíc ľudí náhodne narodených v jednom týždni a tisíc ľudí náhodne narodených o týždeň neskôr, v priemere by u nich nemal byť žiadny rozdiel,“ povedal Geldsetzer. „Sú si navzájom podobné, až na tento malý rozdiel vo veku. Štúdia je taká silná, že je v podstate ako randomizovaná štúdia s kontrolnou skupinou – tými, ktorí sú trochu príliš starí na to, aby boli oprávnení na očkovanie – a intervenčnou skupinou – tými, ktorí sú práve dosť mladí na to, aby boli oprávnení.“

Výskumníci získali podrobné údaje z elektronických zdravotných záznamov od 282 541 dospelých, ktorí žili vo Walese a nemali diagnózu demencie, keď sa v krajine začal program očkovania proti pásovému oparu. Účastníci boli sledovaní sedem rokov, pričom výskumníci porovnávali zdravotné výsledky tých, ktorí boli vekom najbližšie a boli oprávnení na očkovanie. Zohľadnenie skutočnej miery očkovania im umožnilo určiť účinky očkovania.

Do roku 2020 bola demencia diagnostikovaná každému ôsmemu účastníkovi – vtedy vo veku 86 a 87 rokov. Výskumníci však zistili, že očkovanie proti pásovému oparu znížilo pravdepodobnosť novej diagnózy demencie o 20 %.

Pri hľadaní ďalších premenných, ktoré mohli ovplyvniť riziko demencie, výskumníci zistili, že obe skupiny, teda tí, ktorí boli oprávnení na očkovanie, a tí, ktorí neboli oprávnení na očkovanie, boli prakticky nerozoznateľné. Neexistoval žiadny rozdiel v úrovni vzdelania. Jedinci oprávnení na očkovanie nemali väčšiu pravdepodobnosť, že dostanú iné vakcíny alebo preventívnu liečbu, ani u nich nebola menšia pravdepodobnosť, že im budú diagnostikované iné bežné zdravotné problémy, ako je cukrovka, srdcové choroby a rakovina. Jediným rozdielom medzi nimi bol pokles diagnóz demencie.

„Vzhľadom na jedinečný spôsob, akým bola vakcína zavedená, je skreslenie v analýze oveľa menej pravdepodobné, ako by to bolo zvyčajne,“ povedal Geldsetzer.

Výskumníci, odhodlaní preskúmať všetky možnosti, pokiaľ ide o premenné, použili alternatívne metódy na dôkladnú analýzu svojich údajov, napríklad s použitím rôznych vekových kategórií alebo skúmaním iba úmrtí pripisovaných demencii. Súvislosť medzi očkovaním a nižšou mierou demencie pretrvávala. Zaznamenali tiež významný rozdiel v účinku vakcíny na demenciu medzi pohlaviami, pričom ženy z nej mali väčší úžitok ako muži. Výskumníci si nie sú istí, prečo to tak bolo, ale naznačujú, že jedným z dôvodov by mohlo byť to, že ženy majú tendenciu silnejšie reagovať na vakcíny ako muži.

Zistenia štúdie vyvolali komentáre od odborníkov, ktorí sa na výskume nezúčastnili.

„Už nejaký čas existujú dôkazy o tom, že starší ľudia, ktorí sú očkovaní, majú vo všeobecnosti menšiu pravdepodobnosť vzniku demencie,“ povedal Dr. Henry Brodaty, profesor starnutia a duševného zdravia na Scientia College a spoluriaditeľ Centra pre zdravé starnutie mozgu (CHeBA) na Univerzite Nového Južného Walesu. „Toto je zatiaľ najlepší dôkaz, ktorý to dokazuje. Budúci výskum určí, či novší neživý vírus, Shingrix, poskytne rovnaký úžitok a či imunizácia v mladšom veku môže byť rovnako účinná.“

Tento posledný bod je dôležitý. Stará vakcína, Zostavax, ktorá je teraz zastaraná a v rozvinutých krajinách nie je dostupná od roku 2020, používala oslabenú živú formu vírusu, ktorý spôsobuje pásový opar, podávanú v jednej dávke. Napodobňovala skutočnú infekciu pásovým oparom, aby naučila imunitný systém tela, ako s ňou bojovať. Bola menej účinná ako novšia vakcína a jej ochrana proti pásovému oparu časom slabla. Zostavax sa nemohol podávať ľuďom s oslabenou imunitou, pretože obsahoval živý vírus.

Nová vakcína Shingrix neobsahuje živý vírus. Namiesto toho používa časť vírusu pásového oparu (proteín) plus posilňovaciu zložku nazývanú ako adjuvans na vyvolanie silnej imunitnej odpovede. Učí telo rozpoznať vírus a reagovať naň bez rizika skutočnej infekcie. Je oveľa účinnejší ako Zostavax, a to aj u starších dospelých, poskytuje dlhodobejšiu ochranu a možno ho použiť u dospelých s oslabeným imunitným systémom. Podáva sa v dvoch dávkach s odstupom dvoch až šiestich mesiacov.

Okrem použitia živej vírusovej vakcíny odborníci poukázali na ďalšie obmedzenia štúdie.

„Táto štúdia mala observačný dizajn, takže musíme byť opatrní pri predpoklade, že samotná vakcína spôsobila tento pokles diagnózy demencie,“ povedal Dr. Joseph Doyle, profesor infekčných chorôb na Monashovej univerzite a prezident Austrálskej spoločnosti pre infekčné ochorenia (ASID). „Je pravdepodobné, že medzi faktory stojace za touto súvislosťou patria epizódy infekcie, zmeny imunitného systému alebo zapojenie sa do zdravotnej starostlivosti, ale je potrebný ďalší výskum, ktorý by pomohol určiť, či existuje kauzálna súvislosť.“

Celkovo však bola reakcia na štúdiu pozitívna.

„Toto je prelomové zistenie v oblasti zdravia mozgu a prevencie chorôb,“ povedal profesor Tissa Wijeratne, neurológ a spoluzakladateľ Svetového dňa mozgu pri Svetovej federácii neurológie. „Podporuje to vznikajúce chápanie, že infekcie – najmä neurotropné vírusy, ako je varicella zoster – môžu prispievať k dlhodobému neurologickému poklesu... Tieto zistenia posilňujú jedno z najdôležitejších posolstiev našich kampaní Svetového dňa mozgu: prevencia je najdôležitejšia.“

Z tejto štúdie nie je jasné, ako vakcína proti pásovému oparu uplatňuje svoj zdanlivý ochranný účinok. To je vecou budúceho výskumu. Napriek tomu sa zistenia štúdie, ktoré boli zopakované v iných krajinách, ktoré mali podobné zavedenie vakcíny proti pásovému oparu, ako napríklad v Anglicku, Austrálii, na Novom Zélande a v Kanade, zdajú byť sľubné.

„Naše značné rozsahy účinkov v kombinácii s relatívne nízkymi nákladmi na vakcínu proti pásovému oparu naznačujú, že ak sú tieto zistenia skutočne kauzálne, vakcína proti pásovému oparu bude oveľa účinnejšia a nákladovo efektívnejšia pri prevencii alebo oddialení demencie ako existujúce farmaceutické intervencie,“ uviedli vedci.

Štúdia bola nedávno publikovaná v magazíne Nature.