Prvá solárna sonda putuje k Slnku, aby sa dotkla jeho tajomstiev
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 13. 8. 2018
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Na historicky prvú cestu s cieľom „dotknúť sa“ Slnka sa vybrala sonda NASA s názvom Parker Solar Probe, čiže Parkerova solárna sonda. Bol to práve astrofyzik Dr. Eugen Parker, ktorý sa venoval slnečnej koróne a v roku 1958 popísal takzvaný solárny vietor, čiže rýchlo sa pohybujúcu hmotu vychádzajúcu z centra našej slnečnej sústavy. Sonda s jeho menom teraz putuje k Slnku, kde vstúpi na jeho obežnú dráhu, aby odhalila záhadu slnečných vetrov a zodpovedala vedcom otázky, ktoré vzbudzujú.
Parkerova solárna sonda vyštartovala na palube rakety Delta IV Heavy v nedeľu ráno o 3:31 miestneho času zo základne leteckých síl na Cape Canaveral na Floride. Sonda po odpútaní sa od rakety mimo zemskej atmosféry úspešne rozbalila svoje solárne panely a vydala sa na dlhú cestu k Slnku. Sondu ešte musí nasadiť do prevádzky anténu pre zosilnenie signálu, magnetometer a antény s elektrickým poľom. V septembri vykoná tím NASA testovanie a kontrolu všetkých prístrojov v priebehu asi 4 týždňov. Vedecké operácie a merania sa začnú o niečo neskôr.
Namiesto priamej trasy k Slnku bude Parkerova solárna sonda smerovať najprv k Venuši, kde vykoná gravitačný manéver. Začiatkom novembra by sonda mala byť približne 24 miliónov kilometrov od povrchu Slnka, čo je najbližšie, ako sa akémukoľvek ľudskému zariadeniu vyslanému do vesmíru podarilo.
Sonda pritom prejde atmosférou Slnka nazvanou ako koróna, kde musí odolávať teplotám takmer 1 377 ° C. Je to možné najmä vďaka nedávnemu pokroku vo vývoji tepelných štítov. Sonda je vybavená štítom s hmotnosťou 72 kilogramov, ktorý dokáže odrážať slnečnú energiu a udržiava vedecké prístroje v chladnej teplote približne 29,5 ° C. Sonda sa bude pohybovať rýchlosťou 700 000 km / h a k Slnku sa priblíži až do vzdialenosti 6,11 milióna kilometrov, kde vykoná celkovo 24 preletov.
Cieľom misie je zodpovedanie na otázku, prečo je koróna až 300 krát horúcejšia ako samotný povrch Slnka. Hlavným zameraním teda bude skúmanie slnečných vetrov, čiže prúdenia sub-atómových častíc, ktoré sa zrodia v koróne a sú vystreľované von pri nadzvukových rýchlostiach. Tieto slnečné vetry prenášajú časť magnetického poľa Slnka a ovplyvňujú aj našu planétu spolu s ďalšími vesmírnymi telesami v našej slnečnej sústave.
Zariadenia na palube Parkerovej solárnej sondy budú monitorovať slnečný vietor a merať magnetické polia a energetické častice. Vedci dúfajú, že prostredníctvom toho sa dozvedia viac o slnečnej energii a teple prechádzajúcom cez slnečnú atmosféru a odhalia zrýchlenie slnečnýc vetrov a záhadu ich vysokých teplôt.
Parkerova solárna sonda bude plniť sedemročnú vesmírnu misiu a NASA predpokladá, že prvé vedecké údaje začne vysielať už v decembri.
