Košické HUB centrum podporuje inovácie v oblasti nerastných surovín

A práve to je úloha pre regionálne hub centrum EIT RawMaterials Košice, pri Fakulte baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach. S kamerou sme sa boli pozrieť na to, na akých projektoch tam pracujú.

Dnes aj v rámci univerzít fungujú organizácie, ktoré spájajú teóriu a prax. Dávajú tak šancu novým nápadom priamo na akademickej pôde. Patrí sem aj regionálne hub centrum EIT RawMaterials v Košiciach. Jeho cieľom je zmobilizovať lokálne organizácie a jednotlivcov k tomu, aby sa zvýšil regionálny inovačný potenciál v oblasti nerastných surovín. A to nielen na území Slovenska, ale aj Česka, Maďarska, Rumunska a Ukrajiny. Forma podpory pritom pozostáva z troch pilierov.

„Ten prvý je Networking, kde vieme sprostredkovať organizáciám, jednotlivcom kontakty v inovačnej komunite a takisto ich vieme zahrnúť do projektov alebo konzorcií. Druhý pilier je vzdelanostná zložka alebo aktivity, ktoré sú bežne ako nejako úzko špecializované workshopy alebo webináre alebo kurzy, kde si jednotlivci môžu zvyšovať svoju kvalifikáciu. No a ten tretí pilier je podpora start-upov, kde jednotlivcovi alebo podnikateľovi vieme odporučiť podľa jeho zamerania určitý typ súťaže. A kde už uchádzač dostáva kompletný servis od vývoja konceptu až po jeho umiestnenie na trh,“ vysvetľuje pán Tomáš Pavlík, EIT RawMaterials HUB Košice.

V rámci tohto hubu tak na Fakulte baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach mohol vzniknúť aj zaujímavý projekt s názvom BioLeach.

„Tento projekt nahrádza staršie technológie, založené na chémii a nahrádza ich novšími, ktoré využívajú na spracovanie nerastnej suroviny baktérie,“ dodáva pán Tomáš Pavlík, EIT RawMaterials HUB Košice.

Hub centrum z východného Slovenska má však v talóne oveľa viac inovatívnych projektov. Napríklad taký Virtual Mine.

„Ten život bez nerastných surovín si nevieme ani predstaviť. To chceme širokej verejnosti a hlavne mladej generácii, deťom, ukázať. Aby práve táto generácia pochopila, že nerastné suroviny musia rozvíjať aj do budúcnosti a tie technológie sú natoľko moderné, že ich vieme využívať aj v ekologicky prijateľnom prostredí,“ hovorí pán Mário Molokáč, Fakulta BERG, TUKE.

Interaktívnou formou sa vzdelávajú nielen deti, študenti, ale aj dospelí, ktorí tak majú možnosť zoznámiť sa na univerzite s množstvom nerastných surovín a vidieť ich naživo.

„Máme na to priestory, ako je napríklad pavilón zbierok, kde im sa snažíme prepojiť formou moderných technológií a reality, snažíme sa prepojiť s nerastnými surovinami a ukázať im, ktoré nerastné suroviny sú zodpovedné za ktoré životné aktivity.“

V rámci tohto projektu sa využíva aj moderná technológia v podobe virtuálnej reality.

„Deti prenesieme do troch modelových situácií a stanú sa priamym účastníkom ťažby alebo spracovania nerastných surovín od najstarších čias. To znamená od stredoveku až po súčasnosť a najmodernejšie technológie,“ dopĺňa pán Mário Molokáč, Fakulta BERG, TUKE

Ďalší projekt hubu súvisí aj s autami. V súčasnosti na európskych cestách jazdí viac ako 250 tisíc vozidiel s hmotnosťou nad 3,5 tony. Z toho zhruba 50 percent má dieselové spaľovacie motory. Najmä pri nákladných automobiloch je teda produkcia emisií ďaleko vyššia. Aby vôbec autá menej znečisťovali ovzdušie, sú vybavené katalyzátormi, ktoré rozkladajú emisie na menej škodlivé exhaláty. No a práve na katalyzátory sa zameral projekt, na ktorom sa podieľa aj košický hub EIT RawMaterials.

„Hlavná myšlienka projektu INNOCAT v tom medzinárodnom konzorciu spoločností, v ktorých sme sa stretli, je otestovať v reálnej prevádzke nové typy katalyzátorov na báze medi, nie na báze drahých kovov,“ hovorí pán Martin Straka, Ústav logistiky a dopravy, TUKE.

Práve inovatívne katalyzátory na báze medi, namiesto platiny, či iných drahých kovov, môžu automobilkám v budúcnosti znížiť aj výrobné náklady. No nemusí sa to týkať len nákladných áut či autobusov. Veľa katalyzátorov sa nachádza aj pri iných druhoch dopravy, napríklad aj v lokomotívach na železnici, takže projekt môže mať svoj význam i v tejto oblasti.

Veľmi úzko je s nerastnými surovinami prepojený najmä ťažobný priemysel. A práve v tomto smere sa na východe Slovenska rozbehol ďalší projekt. Ten je zameraný na optimalizáciu procesu zakladania vyťažených priestorov betónom, v ložiskách s nízkou a strednou pevnosťou nerastných surovín. Projekt sa konkrétne týka ložiska mastenca v Gemerskej Polome.

„Ten odpad, ktorý vznikne úpravou toho mastenca sa znovu využije do tých betónov, čiže nevznikajú žiadne odpady po ťažbe. Čiže nevznikajú odkaliská a nejaké haldy. Čiže vznikne, dá sa povedať, bezodpadový cyklus uzavretý, kde všetko, čo sa z bane vyberie sa vlastne aj vloží naspäť,“ vysvetľuje pán Peter Janič, Fakulta BERG, TUKE.

Využije sa pritom aj voda, z ktorej sa eliminujú škodliviny a chemikálie, aby sa dala použiť v betónovej zmesi.

„V druhej časti projektu sa budeme snažiť testovať rôzne typy betónov a rôzne prímesi do týchto betónov, aby sme zvýšili pevnosť a celkovo kvalitatívne vlastnosti tejto betónovej základky,“ dodáva pán Peter Janič, Fakulta BERG, TUKE.

Význam nerastných surovín je v dnešnej dobe naozaj veľký, keďže sú všade okolo nás. Napríklad len v takom mobilnom telefóne je použitých viac ako 70 rôznych prvkov periodickej tabuľky. Aj preto význam regionálneho hub centra EIT RawMaterials v Košiciach stále rastie. No a zároveň je centrum otvorené aj novým projektom v oblasti ťažobného priemyslu.