Lacné ošetrenie na báze kolagénu pomôže pri hojení chronických rán
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 20. 7. 2021
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Chronické rany, ako napríklad vredy na diabetickej nohe, môžu byť veľmi ťažko liečiteľné, čo môže viesť k amputáciám alebo dokonca k smrti v dôsledku pridružených infekcií. Nový spôsob ošetrenia však môže byť schopný tieto rany zahojiť a je pritom oveľa lacnejší ako iné materiály.
V súčasnosti mnoho postupov ošetrení chronických rán vyžaduje odobraté prírodné biologické tkanivo. Získanie týchto tkanív od darcov a ich spracovanie do materiálu je však zvyčajne veľmi zložitý proces. Podľa Michiganskej štátnej univerzity to znamená, že každý takýto „biologický obväz“ môže nakoniec stáť až 1 000 dolárov.
Hľadajúc cenovo dostupnejšiu alternatívu, medzinárodný tím sa namiesto toho zameral na kolagén, ktorý je hlavným štrukturálnym proteínom v extracelulárnej matici spojivových tkanív tela. Nový „obväz“ má trojrozmernú mikroštruktúru podobnú lešeniu, ktorá sa skladá z prepletených nanovlákien kolagénu a iných biopolymérov. Keď sa lešenie aplikuje na ranu, slúži rovnakému účelu ako extracelulárna matica pokožky a funguje ako druh „úkrytu“ pre susedné kožné bunky, ktoré migrujú dovnútra a množia sa.
K nanovláknam bol pridaný proteín FSTL-1, ktorý podporuje regeneráciu krvných ciev; ako aj nanočastice oxidu železa, ktoré pomáhajú predchádzať infekciám stimuláciou imunitných buniek a ničením baktérií; a aminokyseliny známe ako peptidy, ktoré bránia prílišnej agresivite imunitnej odpovede.
Samotný obväz je priehľadný, takže ho ošetrovatelia nemusia odstraňovať, aby vizuálne sledovali proces hojenia. V skutočnosti ho nemusia vôbec odstraňovať, pretože sa časom v organizme neškodne rozpúšťa.
Doteraz bol materiál testovaný na 13-tich pacientoch s chronickými ranami, pričom všetci boli vyliečení. Túto technológiu teraz komercializuje britská firma PGWC s nádejou, že obväz bude nakoniec dostupný len za približne 20 dolárov za kus.
Dokument o výskume, ktorého sa zúčastnili aj vedci z Harvardskej lekárskej fakulty, univerzity Emory, Technologickej univerzity Georgia, Rutgerskej štátnej univerzity, kanadskej McGillovej univerzity, nemeckej univerzity v Siegene a španielskej univerzity v Santiagu de Compostela, bol nedávno publikovaný v magazíne Molecular Pharmaceutics.