Rastliny posilnené génmi rias využívajú viac svetla, aby lepšie rástli
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 11. 3. 2024
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Vďaka nedávnemu objavu týkajúceho sa morských rias vedci vyvinuli plodiny, ktoré absorbujú plnšie spektrum slnečného svetla, čo vedie k ich lepšiemu rastu. Tento objav by mohol viesť aj k zvýšeniu produkcie biopalív.
Keďže morská voda absorbuje červené spektrum slnečného svetla pomerne blízko hladiny, morské riasy si musia vystačiť s modrozeleným spektrom, ktoré sa k nim dostane. Aby mohli toto svetlo využiť na fotosyntézu, produkujú špeciálny chlorofyl, ktorý pohlcuje modrozelené svetlo, a ktorý je známy ako chlorofyl c.
Keďže suchozemské rastliny majú voľný prístup k červenému spektru, neobťažujú sa výrobou chlorofylu c. Namiesto toho produkujú chlorofyl a a chlorofyl b, ktoré absorbujú najmä fialovomodré, resp. oranžovočervené svetlo. Chlorofyly a ani b nie sú obzvlášť dobré pri pohlcovaní modrozeleného svetla.
Čo by sa teda stalo, keby suchozemská rastlina mohla produkovať chlorofyly a, b a c? Práve na to poukazuje nová štúdia.
Tímu na Kalifornskej univerzite v Riverside, pod vedením docenta Tingtinga Sianga, sa nedávno podarilo identifikovať gén, ktorý umožňuje dinoflagelám (druh morských rias) produkovať chlorofyl c. Vedci potom tento gén implantovali do rastlín tabaku, ktoré začali syntetizovať chlorofyl c spolu s bežnými chlorofylmi a a b.
Táto schopnosť umožnila geneticky modifikovaným rastlinám absorbovať širšie spektrum slnečného svetla ako bežná kontrolná skupina, čo viedlo k výraznému zvýšeniu rastu. Hoci sa na štúdiu použili rastliny tabaku, predpokladá sa, že táto technológia by mala fungovať s akýmkoľvek druhom plodiny.
Vedci si tiež myslia, že ich zistenia by mohli viesť k zvýšenej produkcii biopalív získaných z rias. Existujú totiž už niektoré druhy vodných rias, ktoré prirodzene produkujú chlorofyl a a b, ale nie c, rovnako ako suchozemské rastliny. Ak by sa tieto riasy dali upraviť tak, aby produkovali aj chlorofyl c, potom by pravdepodobne rástli rýchlejšie a produkovali by viac biopaliva.
„Identifikácia biosyntetickej cesty pre chlorofyl c je viac než len vedecká zaujímavosť, je to potenciálna zmena v oblasti udržateľnej energie a potravinovej bezpečnosti,“ povedal profesor Robert Jinkerson, spoluautor článku o štúdii. „Získavame nielen poznatky o životnom cykle morských ekosystémov, ale aj priekopnícku cestu k vývoju odolnejších plodín a účinnejších biopalív.“
Článok bol nedávno uverejnený v magazíne Current Biology.
