Zvýšenie výnosov plodín pomocou kamenného prachu, ktorý zachytí CO2
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 3. 4. 2024
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Aplikácia prachu z rozdrveného kameňa na poľnohospodárske polia môže nielen znížiť skleníkové plyny, ale môže tiež zvýšiť výnosy plodín až o 16 %. Toto sú zistenia novej štúdie, ktorú uskutočnili vedci z Leverhulmeho centra pre klimatické zmeny a mitigáciu na Sheffieldskej univerzite.
Výskum v skutočnosti vychádza z predchádzajúcej štúdie Sheffieldskej univerzity z roku 2020. V tom čase vedci analyzovali účinnosť techniky známej ako vylepšené zvetrávanie hornín. Vo svojom prirodzenom stave horniny prirodzene absorbujú atmosférický oxid uhličitý, keď sa rozkladajú v prostredí. Čím väčší je počet kúskov, na ktoré sa rozložia, tým väčšia je celková plocha povrchu, ktorá je k dispozícii na sekvestráciu uhlíka, a tým väčšie množstvo CO2, ktoré môže byť absorbované.
Väčšine kameňov však trvá dlho, kým sa rozpadnú na malé kúsky. Navyše, aby všetky tieto kusy absorbovali CO2, musia byť rozmiestnené na veľkej ploche, kde sú všetky vystavené atmosfére. Tu prichádza na rad vylepšené zvetrávanie hornín.
Tento proces zahŕňa mechanické rozdrvenie hornín do konzistencie prachu a následné šírenie tohto materiálu cez poľnohospodárske polia. Poľnohospodári by tým nemuseli nevyhnutne tráviť nejaký čas navyše, pretože prach by sa mohol šíriť spolu s hnojivami alebo inými prísadami, ktoré sa už aj tak aplikovali na polia.
V štúdii z roku 2020 sa zistilo, že ak by sa vylepšené zvetrávanie hornín uskutočňovalo na celosvetovej úrovni, mohlo by sa z atmosféry každoročne odčerpať až 2 miliardy ton oxidu uhličitého. To je podstatne viac ako množstvo CO2 vyprodukovaného ročne prostredníctvom globálnej leteckej a lodnej dopravy dohromady.
Horniny by sa dali získať zo zdrojov, ako je banský priemysel, a poľnohospodári by mohli byť finančne motivovaní, aby prach používali na svojich poliach. A ak by dotácia nestačila, potom by mohol pomôcť aj prísľub vyšších výnosov.
Nová štúdia sa uskutočnila počas štvorročného obdobia na energetickej farme Illinoiskej univerzity na poliach, na ktorých sa striedavo pestovala kukurica a sójové bôby. Niektoré pozemky na týchto poliach boli ponechané neošetrené, aby slúžili ako kontrolná skupina, zatiaľ čo iné mali čadičový prach aplikovaný v množstve 50 ton na hektár každý rok. Nakoniec sa zistilo, že výnosy ošetrených plôch boli o 12 až 16 % vyššie ako výnosy kontrolných plôch.
Tento výsledok bol spôsobený hlavne tým, že čadič zvýšil pH pôdy. To následne zvýšilo schopnosť rastlín prijímať živiny, ktoré už sú v pôde prítomné. Okrem toho, keď sa čadič rozpadal v pôde, uvoľnil svoje vlastné živiny, ako je fosfor, draslík a vápnik.
Ďalšou výhodou je, že plodiny z pozemkov ošetrených čadičom mali vyšší obsah mikro a makro živín, čím sa zvýšila ich nutričná hodnota pre ľudí aj hospodárske zvieratá. Potvrdil sa aj efekt sekvestrácie uhlíka. V súčasnosti sa predpokladá, že aplikácia drveného kamenného prachu môže odstrániť asi tri až štyri tony atmosférického oxidu uhličitého na hektár za rok.
„S ťažko získanými údajmi sme ukázali potenciál odstraňovania uhlíka prostredníctvom vylepšených praktík zvetrávania v reálnom svete,“ povedal profesor David Beerling, vedúci vedec. „Je to veľký krok vpred k pochopeniu obrovského potenciálu tejto technológie na zmiernenie klimatických zmien pri súčasnom zlepšení výnosov a zdravia pôdy.“
Článok o výskume bol nedávno publikovaný v magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences.
