Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Pesticídy už viac nemusia byť hrozbou

Pesticídy už viac nemusia byť hrozbou
Autor:
Alžbeta Harry Gavendová
Zverejnené:
10. 12. 2013
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

S názorom na pesticídy je to ťažké - na jednej strane chránia pred škodcami, na strane druhej ohrozujú životné prostredie a tým i naše zdravie. Vedci však pracujú na klasifikácií, ktorá pomôže rozlíšiť biologicky odbúrateľné pesticídy od tých škodlivých, nerozložiteľných. Pomáha im v tom nerádioaktívny izotop uhlíka 13C.

Pesticídy v zásade nemajú dobrú reputáciu. Môžu ničiť životné prostredie a znečisťovať pôdu. Prof. Dr. Matthias Kästner, riaditeľ Oddelenia enviromentálnych biotechnológií v Helmholtz-Centre na výskum životného prostredia (UFZ), však vysvetľuje: „Toto je pravda iba čiastočne. Pesticídy sú dôležité pre účinnosť našich moderných poľnohospodárskych metód. Nie je pesticíd ako pesticíd, v tejto súvislosti je nutné ich rozlišovať. Ide predovšetkým o to, či je pesticíd rozložiteľný.“ V súčasnosti existuje okolo 5000 druhov, ktoré sa používajú na boj proti škodcom a ochranu rastlín. Niektoré sú veľmi rýchlo odbúrateľné, iným to trvá dlhšiu dobu. Sú však i pesticídy, ktoré vytvoria chemické väzby s pôdnymi zložkami a tvoria tzv.viazané zvyšky - rezíduá a tiež metabolity. A práve tie sa môžu pokladať za toxické v určitých množstvách. Je to teda dôvod, prečo pesticídy tvoriace viac ako 70% viazaných zvyškov už nie sú akceptované. Doteraz však pesticídy neboli podľa množstva rezíduí všeobecným spôsobom rozkategorizované. 

Vedci teda podrobili pesticídy metóde nerádioaktívneho izotopu uhlíka 13C. Kästner a jeho tím aplikovali pesticídy do rôznych pôd, no označili ich pred tým týmto izotopom uhlíka. Za pomoci hmotnostného spektometra dokázali potom sledovať a vyhodnocovať množstvá zvyškov a zmeny v súvislsti s pesticídmi, pôdou a presunom 13C uhlíka z pesticídu do bio-masy. Tak sa dokázalo povedať, nakoľko sa pesticíd rozložil. Najvýznamnejším výsledkom tejto štúdie je rozdelenie pesticídov do skupín podľa množstva viazaných zvyškov. Ide o klasifikačný systém s Typom 1, 2 a 3. Prvý typ predstavuje pesticídy, ktoré sú ukladané v pôde a nepodliehajú rozloženiu spolu s humusom. Ak originálny humus vytvorí väzby s pesticídom, ide už o Typ 2. Typ 1 a 2 však stále patria do kategórie „toxikologicky relevantné“, sú teda akceptovateľné. Ich použitie by však malo byť prešetrené a obhájené. Typ 3 má však zelenú, nakoľko bol rozložený baktériami a obsah uhlíka z testu bol tak pretransportovaný do bio-masy. S výsledkami týchto štúdií sú momentálne konfrontovaní zodpovední v Nemeckej Federálnej Enviromentálnej Agentúre. Hrozby, akými sa stal v minulosti škodlivý pesticíd DDT a atrazín sa totiž nesmú už nikdy opakovať...

Podobné články