Technológia z MIT umožní autám "vidieť" cez sneh priamo na cestu
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 25. 2. 2020
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Vyvíjané autonómne vozidlá zvyčajne používajú kamery a iné senzory, aby mohli „vidieť“, kde sa nachádzajú na ceste. No problém by mohol nastať v prípade, ak bude vodorovné dopravné značenie na ceste prekryté snehom. Vedci z MIT však vyvinuli systém, ktorý aj v takýchto podmienkach umožní autám sa pozerať na vozovku pod snehom.
Táto experimentálna technológia zahŕňa to, čo sa nazýva ako „cez povrch prenikajúci lokalizačný radar“ (Localizing ground-penetration radar – LGPR), ktorý vysiela do zeme elektromagnetické impulzy a tie sa od podzemných objektov odrážajú späť do radaru.
V novom systéme sa plošina s LGPR spočiatku používa na mapovanie úseku cesty a identifikáciu jedinečných kombinácií pôdy, hornín a koreňov pod povrchom v rade oblastí. Keď sa auto vybavené LGPR následne vráti na tú istú cestu, neustále porovnáva svoje vlastné údaje s tými, ktoré už boli predtým zaznamenané pre túto oblasť. Týmto spôsobom dokáže určiť svoju polohu vzhľadom k zvyšku cesty, bez nutnosti použitia akýchkoľvek vizuálnych znakov nad zemou.
Počas testov v uzavretej oblasti dokázalo vozidlo vybavené touto technológiou presne určiť svoju polohu na zasneženej ceste, s chybovosťou len maximálne 25 milimetrov. Dážď môže tiež predstavovať problém pre tradičné kamery a LiDAR skenery, pretože keď husto prší, kvapky zakrývajú optike výhľad na dopravné značenie. Keď bol systém s LGPR testovaný v daždivých podmienkach, mal vyššiu chybovosť ako pri snehu, v priemere okolo 140 milimetrov. Dôvodom bolo to, že keď dažďová voda vsiakla do zeme, jemne zmenila podmienky v pôde od tých, ktoré boli predtým zmapované.
Hoci bola táto technológia doteraz testovaná iba pri nízkych rýchlostiach na cestách druhej triedy, vedci sa domnievajú, že by sa dala použiť aj pri vysokých rýchlostiach a na diaľniciach. Zámerom však nie je nahradiť existujúce vizuálne senzory automobilu, ale iba ich rozšíriť o ďalšie schopnosti. No zatiaľ čo samotné súbory s mapami LGPR sú značne menšie ako v súčasnosti používané nadzemné 2D mapy, samotné zariadenie je v tomto štádiu stále dosť objemné a podobá sa skôr na menší prívesný vozík.
