Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

V trvalo zamrznutej pôde bol identifikovaný nový silný zdroj emisií

V trvalo zamrznutej pôde bol identifikovaný nový silný zdroj emisií
Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
9. 12. 2021
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Oxid dusný (N2O) síce nie je hlavnou témou diskusie o klimatizačných zmenách, no stále je silným skleníkovým plynom. Teraz to dokonca vyzerá tak, že sme možno podcenili, koľko sa ho uvoľňuje. Nová štúdia totiž identifikovala roztápajúci sa sibírsky permafrost (trvalo zamrznutá pôda) ako obrovský, predtým neznámy zdroj N2O.

Oxid uhličitý je primárnym skleníkovým plynom, po ktorom nasleduje metán a potom oxid dusný. No to, čo N2O chýba v koncentrácii, to viac vynahrádza na potencii. Je totiž až 298-krát silnejším zahrievacím činidlom ako oxid uhličitý a môže tiež degradovať ozónovú vrstvu. A čo je ešte horšie, tiež nemusí platiť dlho, že ho tam hore nie je až tak veľa. V poľnohospodárstve sa totiž N2O vytvára ako vedľajší produkt hnojív bohatých na dusík, zatiaľ čo oceány tiež odvádzajú slušný kus práce, keďže ľudská činnosť spôsobuje, že sú morské vody kyslejšie.

Do zoznamu rastúcich zdrojov sa teraz môže pridať sibírska trvalo zamrznutá pôda. Nový výskum vedený vedcami z univerzity Eastern Finland zistil, že emisie oxidu dusného z typu permafrostu známeho ako Yedoma rastú rýchlejšie, než sa očakávalo.

Trvalo zamrznutá pôda v tejto oblasti obsahuje obrovské množstvo organického materiálu a pokrýva viac ako 1 milión štvorcových kilometrov na Sibíri, Aljaške a Kanade. Predtým sa predpokladalo, že cyklus dusíka v týchto studených pôdach bol pomalý proces, ktorý by neviedol k významným emisiám oxidu dusného, no v novej štúdii tím meral tieto emisie na rôznych miestach pozdĺž riek Lena a Kolyma vo východnej Sibíri.

Vyskumníčka meria emisie oxidu dusného z trvalo zamrznutej pôdy vo východnej Sibíri.

Vedci zistili, že nedávno roztápajúci sa permafrost Yedoma začal produkovať veľmi nízke emisie N2O, ale v priebehu niekoľkých rokov sa tieto emisie drasticky zrýchlili. Nakoniec sa zistilo, že vypúšťajú 10 až 100-krát viac oxidu dusného, ako sa bežne očakáva z iných trvalo zamrznutých pôd.

Pri bližšom skúmaní tím odhalil mechanizmus tohto nárastu. Ako sedimenty po rozmrazení vysychajú a stabilizujú sa, menia sa v nich žijúce mikrobiálne spoločenstvá. Populácia mikróbov, ktoré produkujú prekurzory oxidu dusného, rastie, zatiaľ čo tie, ktoré spotrebúvajú plyn, sa zmenšujú. Na posúdenie rozsahu týchto emisií a začlenenie ich vplyvu do klimatických modelov bude potrebná ďalšia štúdia.

Výskum bol publikovaný v magazíne Nature Communications.