Lacná a bežná hmota na stelivo pre mačky zachytáva metán zo vzduchu
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 13. 1. 2022
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Oxid uhličitý síce plní novinové titulky v oblasti klimatických zmien, no v skutočnosti je metán oveľa silnejším skleníkovým plynom. Tím z MIT teraz predviedol nový spôsob odstraňovania metánu zo vzduchu, a to aj pri jeho veľmi nízkych koncentráciách, pomocou bežného typu hmoty, ktorá sa používa na výrobu steliva pre mačky.
Metán sa vo veľkých množstvách uvoľňuje z poľnohospodárstva, ťažby uhlia, topenia permafrostu a ako vedľajší produkt pri spracovaní a doprave zemného plynu. V porovnaní s oxidom uhličitým je metán až 81-krát účinnejší pri zachytávaní tepla v atmosfére počas prvých 20 rokov a 27-krát účinnejší počas celého storočia. To znamená, že zachytávanie a odstraňovanie metánu by malo byť kľúčovou súčasťou našich stratégií na zmiernenie klimatických zmien.
A teraz výskumníci z MIT prichádzajú so sľubným novým prístupom, ktorý využíva horninu zeolit. Ide o bežné, porézne minerálové štruktúry, ktoré sa často používajú ako komerčné adsorbenty, ako je stelivo pre mačky. Tím zistil, že úpravou zeolitu meďou sa materiál stal veľmi účinným pri vyťahovaní metánu zo vzduchu okolo neho.
Na testovanie nápadu v laboratóriu výskumníci umiestnili častice zeolitu upraveného meďou do reakčnej skúmavky a nechali cez ňu prejsť vzduch obsahujúci rôzne koncentrácie metánu. Hladiny metánu sa pohybovali od dvoch častí na milión, až po dve percentá koncentrácie, čo podľa tímu pokrýva rozsah hladín metánu v okolitom ovzduší. Reakčná skúmavka sa tiež zahriala na rôzne teploty, aby sa proces uľahčil.
A skutočne, zeolit bol schopný zachytiť a premeniť 100 percent metánu v skúmavke, keď sa zahrial na teplotu 310 stupňov Celzia. To je oveľa chladnejšie, ako vyžadujú iné metódy zachytávania metánu, a funguje to aj pri oveľa nižších koncentráciách. To by mohlo pomôcť novej technike fungovať prakticky v reálnom svete.
Má to však aj háčik. Metóda premieňa metán na oxid uhličitý. Premena jedného skleníkového plynu na druhý nie je ideálna, no vedci tvrdia, že by to stále mohlo mať čistý prínos. Konverzia polovice atmosférického metánu by pridala len asi 0,2 percenta dnešného atmosférického CO2, ale priniesla by úsporu až 16 percent z hľadiska radiačného otepľovania.
Tím hovorí, že najsľubnejším miestom na prvé použitie nového katalyzátora by boli uhoľné bane a kravíny, ktoré často obsahujú vysoko koncentrovaný metán. Technologické požiadavky na tieto miesta by boli relatívne jednoduché a mohli by byť integrované do existujúcich systémov cirkulácie vzduchu. Existuje však samozrejme viac prekážok, ktoré je potrebné prekonať, kým táto technika dosiahne životaschopnosť, vrátane toho, ako zabezpečiť, aby vzduch prúdil cez horninový materiál efektívnejšie.
Výskumníci získali grant vo výške 2 miliónov dolárov od amerického Ministerstva pre energetiku na vývoj technológie do zariadenia, ktoré možno testovať v baniach a na farmách.
Výskum bol publikovaný v magazíne ACS Environment Au.
