Prečo jadrový reaktor vydáva modrú žiaru?
- Autor:
- Alžbeta Harry Gavendová
- Zverejnené:
- 30. 6. 2014
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
V roku 1942 uvideli v Chicagu do prevádzky prvý jadrový reaktor - išlo o uránovo-grafitový reaktor a jeho spustenie mal na starosti Enrico Fermi. Ako reálna jadrová elektráreň bol však reaktor spustený až o pár rokov neskôr, pri Moskve, v Obinsku v roku 1954. Zároveň bol pripojený k sieti ako zdroj energie. V priebehu nasledujúcich 50 rokov sa celosvetovo spustilo viac než 438 jadrových reaktorov v 30 krajinách.
Prečo však z nádrží jadrových reaktorov vychádza modrá žiara? Deje sa tu totiž Čerenkovov efekt, či Čerenkovove žiarenie, ktoré predstavuje zvukovú rázovú vlnku v elektromagnetickej podobe. Častice sa vtedy v optickom prostredí pohybujú rýchlejšie, ako je fázová rýchlosť svetla konkrétne pre dané prostredie. To má za následok žiarenie. Palivo v podobe uránu je tu v kvapaline moderujúcej neutróny, a tak voda za pôsobenia gama žiarenia dostáva modrý nádych.
V roku 1942 uvideli v Chicagu do prevádzky prvý jadrový reaktor. Išlo o uránovo-grafitový reaktor a jeho spustenie mal na starosti Enrico Fermi. Ako reálna jadrová elektráreň bol však reaktor spustený až o pár rokov neskôr, pri Moskve, v Obinsku v roku 1954. Zároveň bol pripojený k sieti ako zdroj energie. V priebehu nasledujúcich 50 rokov sa celosvetovo spustilo viac než 438 jadrových reaktorov v 30 krajinách. Spolu predstavovali asi 16% celkovej svetovej výroby elektrickej energie. Jadrová energia sa však využíva aj ako pohon ponoriek a lodí (nápad patrí doktorovi Rossovi Gunnovi) a viac ako 50 krajín okrem toho vlastní výskumné reaktory. O čo však v jadrovom reaktore ide? Prebieha tu riadená reťazová reakcia, ktorá využíva chemické i fyzikálne vlastnosti nestabilných chemických prvkov na produkovanie energie. Tú menia na potrebný druh energie, napríklad elektrickú. Energetické jadrové elektrárne využívajú štiepenie uránu – ten je v prírode známy ako minerál smolinec, teda uraninit. Celkove využíva reaktor energiu, ktorá vzniká pri štiepení ťažkých prvkov, presnejšie ich jadier.
