Jadrová batéria poháňaná žiarivými kryštálmi má obrovskú účinnosť
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 24. 9. 2024
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
V mnohých sci-fi dielach sú ako zdroj energie používané žiariace zelené kryštály. Vedci v Číne túto myšlienku teraz demonštrovali v podobe „mikrojadrovej batérie“, ktorá dokáže poskytovať nepretržitú nízku úroveň energie po celé desaťročia.
Koncept jadrovej batérie existuje už dlho a hoci existuje niekoľko jej rôznych variantov, ide o využitie energie, ktorá sa neustále vylučuje z rádioaktívnych materiálov. Niektoré konštrukcie priamo premieňajú žiarenie na elektrinu, iné zachytávajú ich tepelnú alebo svetelnú energiu a premieňajú ju na elektrinu.
Najnovší prototyp patrí do poslednej kategórie. Zachytáva svetlo zo zeleného žiariaceho kryštálu ako z komiksu. Zdrojom energie je malé množstvo rádioaktívneho prvku amerícia, vloženého do polymérového kryštálu, ktorý premieňa žiarenie na stabilnú zelenú žiaru. Kryštál je potom spojený s tenkým fotovoltaickým článkom, ktorý premieňa toto svetlo na elektrinu, a celý je obalený kremeňom, aby sa zabránilo úniku žiarenia.
Tím tvrdí, že počas stoviek hodín testovania mikrojadrová batéria poskytovala stabilný výkon elektrickej energie a pravdepodobne by v tom pokračovala celé desaťročia bez prerušenia. Bola pritom viac ako 8 000-krát účinnejšia ako predchádzajúce konštrukcie. Reč je však o malom množstve energie. Táto účinnosť premeny energie bola len 0,889 %, pričom batéria produkovala 139 mikrowattov na curie (jednotka rádioaktivity).
Napriek tomu by sa takéto zariadenie mohlo hodiť pre niekoľko aplikácií, najmä pre nízkoenergetické senzory a zariadenia, ktoré musia pracovať bez dozoru dlhší čas, kde je nabíjanie alebo výmena batérií nepraktická. Môže to byť napríklad na dne mora alebo v hlbokom vesmíre, kde sa už používajú verzie jadrových batérií. Rádioaktívny rozpad bude pritom jednoducho pokračovať vo výrobe energie bez ohľadu na faktory prostredia, ako je teplota, tlak alebo magnetické pole.
Výskum bol nedávno uverejnený v magazíne Nature.
