Umelé svetlo môže výrazne narušiť naše biologické hodiny
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 6. 2. 2017
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
V dnešnej dobe čoraz intenzívnejšie osvetľujeme vonkajšie prostredie okolo našich obydlí a v mestách. Intenzita osvetlenia v noci v globálnom meradle rastie, čo však môže mať negatívny účinok na zdravie ľudí. Vyplynulo to zo štvorročného medzinárodného výskumu, na ktorom participovala aj Univerzita Komenského v Bratislave (UK).
V rokoch 2012 – 2016 prebiehal program štvorročnej interdisciplinárnej spolupráce v rámci medzinárodného vedeckého projektu, do ktorého sa zapojilo 67 vedcov zo 16 rôznych odborov a 18 krajín sveta vrátane Slovenska. Projekt LoNNe (Loss of the night network) skúmal používanie umelého svetla v noci. Jeho výsledkom sú odporúčania o používaní svetla v noci.
„Svetlo má rôznorodé účinky na rastliny a živočíchy, ako aj na nás ľudí. Dokonca aj nízke intenzity umelého svetla v nevhodnú dobu počas noci môžu narušiť naše vnútorné hodiny, uvoľňovanie hormónov, ale i narušiť celé ekosystémy,“ upozorňuje prof. RNDr. Michal Zeman, DrSc., z Prírodovedeckej fakulty UK, ktorý bol zástupcom Slovenska v tomto projekte. Napriek tomu však máme tendenciu osvetľovať vonkajšie prostredie okolo našich obydlí a v mestách čoraz intenzívnejšie. Aj dlhoročné celosvetové sledovania potvrdili, že intenzita osvetlenia v noci rastie.
Na základe tohto výskumu navrhujú odborníci praktické odporúčania:
Smerovanie osvetlenia:
Svietidlá navrhované pre osvetlenie vonkajších priestorov by nikdy nemali emitovať svetlo nad horizont a pokiaľ možno čo najmenej svetla emitovať v tupých uhloch smerujúcich nadol. Svetlo nasmerované do oblohy nemá prakticky význam a svetlo smerujúce plocho so širokým záberom oslňuje, znižuje viditeľnosť alebo svieti do okien obytných priestorov. Vonkajšie osvetlenie, vrátane osvetlenia fasád, musí byť vždy smerované nadol. Nemali by sa používať do povrchu zapustené bodové svetlá a reflektory, ktoré svietia smerom nahor.
Farba svetla:
Počas večera a noci vedci odporúčajú vyhýbať sa v maximálnej možnej miere expozícii jasného svetla, predovšetkým modrého svetla, ktoré je viac oslňujúce. Cirkadiánny systém cicavcov je najcitlivejší na modré svetlo. Chronické narúšanie cirkadiánnych rytmov môže znižovať kvalitu spánku, vyvolávať poruchy spánku či spôsobovať poruchy metabolizmu a imunitného systému, čo vedie k vážnym zdravotným problémom – vzniku obezity, cukrovky alebo depresií. Aj lietajúci hmyz je priťahovaný najmä svetlom so zvýšeným pomerom modrého alebo UV svetla.
Intenzita svetla:
Je potrebné znížiť celkovú úroveň intenzity osvetlenia vonkajších priestorov a používať ju uniformne. Ľudské oko je schopné prispôsobiť sa nízkej intenzite osvetlenia, ale problém mu spôsobujú záblesky ostrého svetla.
„Otázky ochrany životného prostredia a jeho efektívneho manažovania v záujme vytvorenia priaznivejších a zdravších podmienok života obyvateľstva patria k eminentným záujmom vedeckého výskumu na Univerzite Komenského. Jedným z príkladov je spolupráca našej Prírodovedeckej fakulty na programe zaoberajúcom sa účinkami v modernej spoločnosti rozšíreného svetelného smogu. Som presvedčený, že jeho výsledky i odporúčania, ktoré z neho vzišli, nájdu aj významné praktické uplatnenie. A to nielen na úrovni jednotlivcov či celej spoločnosti, ale aj v širšom medzinárodnom prostredí,“ vyzdvihol prínos projektu rektor UK prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD.
(Zdroj: Tlačová správa Univerzita Komenského)
