Ohýbateľný betón bez cementu znižuje uhlíkovú stopu
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 6. 3. 2020
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Vďaka svojej neuveriteľnej pevnosti je betón najpoužívanejší stavebný materiál na svete, no v ohybe sa mu vedie horšie a môže sa až zlomiť. Austrálski vedci zo Swinburnskej univerzity však vyvinuli nový typ betónu, ktorý sa nielenže lepšie ohýba, ale navyše neobsahuje cement, čím znižuje svoju uhlíkovú stopu.
Ak na betónový stĺp položíte obrovskú váhu, tento stavebný materiál to sotva zaznamená. Ak však stĺp položíte horizontálne a takúto silu aplikujete priamo na stred, relatívne rýchlo sa ohne a zlomí. Táto slabina je spôsobená tým, že betón má vysokú pevnosť v tlaku, ale nižšiu pevnosť v ťahu. Aj preto sa v posledných desaťročiach vyvíjal a vytváral ohybnejší betón. Najväčším znečisťovateľom pri výrobe betónu je pritom cement, spojovací materiál, ktorý drží vlhkú zmes pohromade. Výroba cementu si vyžaduje vysoké teploty, takže pohlcuje obrovské množstvo energie, čo spôsobuje vypúšťanie množstva skleníkových plynov. A hoci je ohybnej a vyplavuje veľa skleníkových plynov.
Tím vedcov zo Swinburnskej univerzity teraz vylepšil receptúru tak, že znížil množstvo energie potrebnej na výrobu tohto materiálu a rovnako znížil aj emisie oxidu uhličitého počas výrobného procesu. Novo vyvinutý betón pritom vôbec neobsahuje cement. Namiesto toho sa vyrába z odpadov priemyselnej produkcie, ako napríklad popolček, drobné častice vo vzduchu, ktoré vypúšťajú uhoľné elektrárne. Ako je známe, tento geopolymérny kompozit môže tvrdnúť pri izbovej teplote, takže je oveľa ekologickejší.
Tento alternatívny postup sa v minulosti používal na výrobu bežného betónu, ale tím vedcov tvrdí, že toto je prvýkrát, keď sa použil pri výrobe ohybného betónu. Výsledný produkt znižuje spotrebu energie asi o 36 percent a až o 76 percent znižuje emisie skleníkových plynov počas výroby, pričom je oveľa flexibilnejší ako štandardný betón. Výsledky laboratórnych testov preukázali, že nový betón je asi 400-krát pružnejší ako normálny betón, pričom si zachoval podobnú pevnosť.
A hoci aj nový materiál konečne pri ohybe praskne, polymérne vlákna v zmesi zaistia, aby sa nerozbil na malé kúsky. Namiesto toho bude aj naďalej držať silné napätie s niekoľkými drobnými prasklinami. Tím tvrdí, že tento ohybný betón by sa mohol použiť napríklad v oblastiach, kde sa vyskytujú zemetrasenia.
