Tajomstvo spôsobu stavby pyramíd odhalené!
- Autor:
- Alžbeta Harry Gavendová
- Zverejnené:
- 1. 5. 2014
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Vedci a historici už dlhú dobu skúmajú, akým spôsobom dokázali starí Egypťania prevážať na veľké vzdialenosti gigantické kamene na stavbu pyramíd. Obrovské kamenné bloky dosahujú hmotnosť až 2,5 tony a dolovali ich vo vzdialenejších častiach krajiny – nie priamo na mieste, kde v súčasnosti stoja. Zistili, že na to Egypťania využili vodu a veľké drevené sane.
Medzi historikmi sa síce najskôr vravelo o systéme podkladania okrúhlych driev či kameňov, ktoré sa podsúvali pod bloky a takto ich postupne „dogúľali“ až na určené miesta. No stále sa neobjasnilo, ako dokázali tieto skaly prenášať cez piesok – tam by totiž tento systém nefungoval. Všetko by sa iba zaborilo a ostalo pochované v dunách.
Vedci z Univerzity v Amsterdame však, zdá sa, rozlúštili záhadu. Podľa nich Egypťania presúvali skalné bloky cez púšť na obrovských drevených saniach. Ohnuté predné časti by však zmysel dávali na súši a šúchaní po pevnom povrchu – na púšti však zase narážajú na problém, že sane by sa pod 2,5 tonovou hmotnosťou opäť iba zaborili prednou časťou do piesku. Ale čo tak v prípade, že piesok je mokrý? Vedci testovali práve tento spôsob. Ak je v piesku správne množstvo vody, teda ak je vhodne vlhký, vytvoria sa tzv. "kapilárne mosty“. Ide o mikrokvapky vody, ktoré viažu zrnká piesku k sebe a tvoria povrchové napätie, ktoré udržiava na povrchu náklad. S tým však súvisí práve fakt, že kapilárna akcia formuje zrnká piesku do relatívne tuhého stavu. Piesok sa teda nenahŕňa pred saňami pri pohybe dopredu a dokonca znižuje silu potrebnú na ťahanie saní až na polovicu.
Dôkazom tejto teórie môže byť i hrobka Djehutihotepa, v ktorej je namaľovaný výjav, kde otroci vezú na ohnutých doskách kolosálnu sochu – a vpredu je jeden, ktorý polieva vodou priestor pred saňami.
