Rekordný čip prenesie celú internetovú prevádzku už za sekundu
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 24. 10. 2022
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Rýchlostný rekord v prenose dát pomocou jediného svetelného zdroja a optického čipu bol opäť prekonaný. Inžinieri z Dánskej technickej univerzity (DTU) preniesli dáta závratnou rýchlosťou až 1,84 petabitu za sekundu (Pbit/s), čo je takmer dvojnásobok celosvetovej internetovej prevádzky za sekundu.
Je ťažké povedať, aká rýchla je v skutočnosti rýchlosť 1,84 Pbit/s. Domáci internet má pravdepodobne rýchlosť niekoľko stoviek megabitov za sekundu, alebo ak niektoré pripojenia môžu dosahovať až 1-gigabit alebo dokonca 10-gigabitov za sekundu. No 1 petabit je milión gigabitov. Je to pritom viac ako 20-krát rýchlejšie ako ESnet6, nadchádzajúca aktualizácia vedeckej siete, ktorú používa napríklad NASA.
Ešte pôsobivejší je fakt, že tento nový rýchlostný rekord bol dosiahnutý pomocou jediného zdroja svetla a jediného optického čipu. Infračervený laser sa vysiela do čipu nazývaného ako frekvenčný hrebeň, ktorý rozdeľuje svetlo na stovky rôznych frekvencií alebo farieb. Do svetla sa potom dajú zakódovať údaje moduláciou amplitúdy, fázy a polarizácie každej z týchto frekvencií a potom sa rekombinujú do jedného lúča a prenášajú cez optické vlákno.
Pri experimentoch výskumníci z DTU a Chalmersovej technickej univerzity použili toto nastavenie na prenos dát rýchlosťou 1,84 Pbit/s, zakódovaných v 223 vlnových kanáloch, po 7,9 kilometrov dlhom optickom vlákne, ktoré obsahovalo 37 samostatných jadier. Pre porovnanie, celosvetová šírka pásma internetu sa odhaduje na necelý 1 Pbit/s, čo znamená, že tento systém by mohol potenciálne zvládnuť všetko naraz s dostatočným priestorom na rast.
Podľa tímu, ktorý za ním stojí, však nový čip ešte ani zďaleka neprestal lámať rekordy. Pomocou výpočtového modelu na škálovanie potenciálu systému na prenos dát vedci tvrdia, že by nakoniec mohol dosiahnuť rýchlosť až 100 Pbit/s.
„Dôvodom je, že naše riešenie je škálovateľné - tak z hľadiska vytvorenia mnohých frekvencií, ako aj z hľadiska rozdelenia frekvenčného hrebeňa na mnoho priestorových kópií a ich následného optického zosilnenia a ich použitia ako paralelných zdrojov, pomocou ktorých môžeme prenášať dáta,“ povedal profesor Leif Katsuo Oxenløwe, hlavný autor štúdie. „Aj keď sa kópie hrebeňa musia zosilniť, nestrácame vlastnosti hrebeňa, ktoré využívame na spektrálne efektívny prenos dát“.
Výskum bol nedávno uverejnený v magazíne Nature Photonics.
