Odpadová žabia koža by sa mohla použiť pri hojení chronických rán
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 28. 7. 2022
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Chronické diabetické kožné vredy sa hoja veľmi pomaly, ale čoskoro by to mohol zmeniť odpadový materiál. Vedci zo singapurskej Technologickej univerzity Nanyang (NTU) totiž vyvinuli nový regeneračnú náplasť na rany, ktorý je vyrobený zo žabej kože.
Hoci sa žabie mäso považuje za pochúťku, zvláštnosť alebo oboje v mnohých častiach sveta, v Singapure sa bežne konzumuje. Pochádza najmä z Býčích žiab zelených (Ropúch) chovaných na farmách a koža týchto žiab sa pri spracovaní zvyčajne vyhadzuje.
Tím NTU vyvinul proces, pri ktorom sa z kože z týchto žiab odstránia nečistoty, táto koža sa zmieša na pastu a potom sa z nej získa čistý kolagén. Tento kolagén sa následne zabuduje do biologicky odbúrateľnej, biokompatibilnej náplasti.
Vedci dúfajú, že po aplikácii na chronickú ranu náplasť urýchli hojenie tým, že poskytne poréznu vrstvu pre biele krvinky a hojivé látky, ktoré sa v nej môžu zrážať. Náplasť potom bude slúžiť aj ako ochranná bariéra, ktorá ďalej zlepší hojenie tým, že udrží ranu vlhkú.
V neskorších štádiách hojenia by mal kolagén navyše fungovať ako štruktúra podobná lešeniu, do ktorej môžu migrovať priľahlé kožné bunky. Postupom času, ako sa kožné bunky budú rozmnožovať a náplasť bude degradovať, mala by byť úplne nahradená novou kožou.
Hoci sa na rovnaký účel už predtým skúmalo použitie kolagénu pochádzajúceho z hovädzieho dobytka, tím sa domnieva, že kolagén pochádzajúci z obojživelníkov bude mať lepšiu biokompatibilitu s ľuďmi. Minulý rok totiž oznámili experimentálny materiál na opravu kostí, ktorý bol tiež vyrobený zo žabej kože a rybích šupín.
Náplasť na rany sa vyvíja v spolupráci so singapurskou firmou Cuprina Wound Care Solutions, ktorá vyrába produkt využívajúci živé larvy na odstraňovanie odumretého tkaniva z miest rán. Plánuje sa, že obe technológie, používané spoločne, budú predmetom klinických skúšok na ľuďoch v priebehu nasledujúcich dvoch rokov.
