Pobrežné štruktúry by mohli vytvárať pitnú vodu z oceánskeho vzduchu
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 2. 1. 2023
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Hoci viac ako 70 % zemského povrchu pokrýva voda, je príliš slaná na to, aby sa dala piť. Vedci z Illinoiskej univerzity v Urbana-Champaign (UIUC) však vymodelovali uskutočniteľnosť hypotetického systému, ktorý dokáže zachytávať vodnú paru z povrchu oceánu a kondenzovať ju na čerstvú pitnú vodu, a to vo veľkom meradle.
Nedostatok vody je pretrvávajúcim problémom, ktorý sa podľa prognóz bude len zhoršovať, pretože zmena klímy spôsobuje, že suché oblasti sú ešte suchšie. Oceány, ktoré sú domovom viac ako 96 % všetkej vody na Zemi, predstavujú obrovskú potenciálnu zásobáreň, ale odsoľovanie je náročné na rozšírenie vďaka toxickej odpadovej vode, ktorá pri ňom vzniká.
Príroda však už má celkom účinný odsoľovací systém. Slnko neustále zohrieva povrch oceánu a odparuje z neho vodu, ktorá sa, samozrejme, ďalej mení na dážď. V novej štúdii tím z UIUC preto navrhol metódu, ako tento zdroj potenciálne využiť.
Tím navrhuje, aby sa niekoľko kilometrov od pobrežia vybudovali štruktúry, ktoré by zachytávali vzduch bohatý na vodnú paru z povrchu oceánu. Tento vzduch sa potom môže potrubím vrátiť na pevninu a kondenzovať v inom zariadení. Táto sladká voda by sa potom mohla použiť na pitie, v poľnohospodárstve alebo na čokoľvek iné, čo daný región potrebuje. Celý systém by podľa vedcov mohli poháňať veterné turbíny na mori a solárne panely na pevnine.
Výskumníci hodnotili 14 miest po celom svete, vrátane Abú Zabí, Ríma, Los Angeles a Barcelony a analyzovali, koľko vody by sa dalo reálne získať na základe atmosféry na mori v týchto lokalitách. To by zahŕňalo vybudovanie štruktúr na odsávanie vodnej pary vysokých 100 metrov a širokých 210 metrov.
Na základe svojich modelov vedci zistili, že tieto zariadenia by mohli ročne vyprodukovať od 37,6 do 78,3 miliardy litrov vody v závislosti od podmienok v konkrétnej lokalite. Tím potom vypočítal, koľko štruktúr by bolo potrebných na zabezpečenie dostatočného množstva vody pre obyvateľov jednotlivých miest na základe predpokladanej spotreby 300 litrov vody na osobu a deň. Z toho vyplýva, že dostatok vody pre mesto by mohli zabezpečiť len dve alebo až 10 jednotiek.
Tím tvrdí, že riešenie je pomerne elegantné, pretože v podstate funguje ako prirodzený kolobeh vody s tým rozdielom, že para je vedená tam, kde je potrebná. A zatiaľ čo mnohé navrhované zdroje pitnej vody by sa s postupujúcou zmenou klímy mohli stať menej realizovateľnými, tento by mal byť v skutočnosti ešte lepší.
„Klimatické prognózy ukazujú, že tok oceánskej pary sa bude časom len zvyšovať, čo zabezpečí ešte väčšie zásoby čerstvej vody,“ povedal Afeefa Rahman, spoluautor štúdie. „Takže myšlienka, ktorú navrhujeme, bude realizovateľná v rámci klimatických zmien. Poskytuje to veľmi potrebný a účinný prístup k adaptácii na zmenu klímy, najmä pre zraniteľné skupiny obyvateľstva žijúce v suchých a polosuchých oblastiach sveta“.
Samozrejme, táto myšlienka je stále hypotetická, ale je to dôležitá oblasť na zváženie a ďalšie štúdie by mohli ďalej skúmať jej uskutočniteľnosť.
Výskum bol nedávno uverejnený v magazíne Scientific Reports.
