Materiál na báze rastlín a dreva je pevný, no pri vyhodení sa rozpúšťa
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 20. 4. 2023
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Aj keď opätovné použitie príboru je vždy lepšie ako jeho vyhadzovanie, väčšina ľudí si nebude baliť nôž a vidličku vždy, keď chytia nejaké rýchle občerstvenie. S ohľadom na túto skutočnosť vedci navrhli recyklovateľný materiál na báze rastlín a dreva, ktorý sa po použití rozpustí.
Tím pod vedením profesora Scotta Phillipsa zo Štátnej univerzity Boise v Idahu začal s látkou známou ako izomalt. Je to granulovaný cukrový alkohol získaný z cukrovej repy, ktorý sa široko používa ako náhrada konvenčného rafinovaného cukru. Izomalt využívajú aj pekári na vytváranie dekoratívnych štruktúr na dezertoch. Tieto štruktúry sú tuhé, ale krehké a rýchlo sa rozpúšťajú vo vode.
V snahe zvýšiť pevnosť materiálu vedci najskôr zahriali izomalt do tekutého stavu, potom pridali buď čistú celulózu získanú z rastlín, zmes celulózy a pilín alebo múku vyrobenú z práškového dreva. Pomocou konvenčného zariadenia na výrobu plastov sa všetky tri zmesi následne vytlačili do peliet, ktoré sa potom zahriali a vytvarovali do predmetov, ako sú tanieriky, šachová figúrka a dvanásťsten.
Vo všetkých troch prípadoch aditíva zdvojnásobili silu izomaltu, vďaka čomu bol pevnejší ako plasty ako napríklad polyetyléntereftalát (PET) a polyvinylchlorid (PVC). To znamená, že predmety boli stále relatívne ľahké a rozpustili sa v priebehu niekoľkých minút po umiestnení do vody.
Vzhľadom na skutočnosť, že niektorí ľudia možno nechcú, aby sa materiál tak ľahko rozpúšťal, výskumníci pristúpili k potiahnutiu niektorých tanierikov vrstvou potravinárskeho šelaku a acetátu celulózy. Tieto potiahnuté podšálky vydržali ponorenie do vody až sedem dní, no napriek tomu sa po rozbití rýchlo rozpustili, keď sa zmesi izomaltu vystavili vode. Dôležité je, že skvapalnený materiál sa potom mohol regenerovať a tvarovať do nových predmetov, ktoré boli rovnako pevné ako originály.
Vedci teraz dúfajú, že táto technológia by sa dala použiť na výrobu ekologických jednorazových príborov, ktoré sa po vyradení rozdrvia a postriekajú vodou. Aj keby sa takéto predmety dostali na skládku neporušené, vytvorenie čo i len najmenšej praskliny by v konečnom dôsledku spôsobilo ich rozpustenie.
Článok o výskume bol nedávno publikovaný v časopise ACS Sustainable Chemistry & Engineering.
