Robo-stonožka prekoná prekážky tým, že na ne použije veľa nôh
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 17. 5. 2023
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Hoci dvojnohé a štvornohé roboty môžu vynikať pri prekonávaní nerovného terénu, potrebujú na to viacero senzorov a zložité algoritmy. Vedci teraz zvolili „jednoduchší“ prístup a vytvorili robotickú stonožku.
Tím z Georgijského technologického inštitútu (Georgia Tech) pod vedením postdoktoranda z fyziky Baxiho Chonga navrhol robota pre scenáre použitia, v ktorých by senzory mohli byť príliš krehké a drahé. alebo v ktorých sa podmienky prostredia môžu meniť príliš rýchlo na to, aby sa im riadiace systémy prispôsobili.
Vedci sa inšpirovali teóriou komunikácie, ktorú v roku 1948 predložil matematik Claude Shannon a ktorá (okrem iného) naznačuje, že na prenos správy na dlhú vzdialenosť po zašumenej linke by sa táto správa mala rozdeliť na opakujúce sa redundantné jednotky.
V prípade robota mali tieto jednotky podobu nôh. Doktorand Juntao He a študent magisterského štúdia Daniel Soto začali s robotom so šiestimi nohami, ktorý sa mal pohybovať po nerovnom povrchu navrhnutom tak, aby imitoval chaotické prírodné prostredie. Po každom spustení vedci pridávali ďalšie páry nôh, až mal robot nakoniec celkovo 16 nôh.
Zistilo sa, že s pribúdajúcimi nohami sa robot čoraz lepšie dostával cez prekážky. Dôležité je, že to robil bez použitia akýchkoľvek senzorov alebo adaptívneho programovania. Namiesto toho sa spoliehal len na to, že ak by jedna alebo dokonca niekoľko jeho nôh ochablo, stále bude mať k dispozícii dostatok ďalších, ktoré ho udržia v pohybe.
No v určitom okamihu náklady na viacero nôh prevážia nad výhodami. Vedci teda ešte musia určiť, kde je tento bod pre rôzne roboty vykonávajúce rôzne úlohy v rôznych prostrediach.
„V tejto práci sme sa pýtali: Ako predpovedať minimálny počet nôh na dosiahnutie takýchto úloh?“ povedal Chong. „V súčasnosti len dokazujeme, že minimálny počet existuje, ale nepoznáme tento presný počet potrebných nôh. Ďalej potrebujeme lepšie pochopiť kompromis medzi energiou, rýchlosťou, výkonom a robustnosťou v takomto komplexnom systéme“.
V súčasnosti sa plánuje, že táto technológia bude začlenená do poľnohospodárskeho robota na vytrhávanie buriny. Článok o výskume bol nedávno uverejnený v magazíne Science. Robota si môžete pozrieť v akcii vo videu na webovej stránke Georgia Tech.
