Množstvo DNA môže byť rozhodujúce pri vyšetrovaní na mieste činu
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 26. 8. 2024
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Ak ste niekedy sledovali kriminálny seriál, viete, že podozriví často zanechávajú na miestach činu usvedčujúce stopy svojej DNA. Podľa nedávnej štúdie by však množstvo tohto genetického materiálu mohlo poukazovať aj na vinu alebo nevinu osoby.
Hoci si možno myslíme, že DNA na mieste činu sa zvyčajne nachádza v telesných tekutinách, ako je krv a sliny, veľká časť z nej má podobu vylúčených kožných buniek, ktoré sa prenášajú na predmety, ktorých sa osoba dotýka. Tento materiál sa preto označuje ako „dotyková DNA“.
Možno predpokladať, že čím väčšie množstvo dotykovej DNA sa nájde na mieste činu, tým je pravdepodobnejšie, že sa daná osoba podieľala na trestnom čine. Podľa výskumu vykonaného na austrálskej Flindersovej univerzite to však nemusí byť nevyhnutne tak.
Tím expertov na forenzné vedy pod vedením profesora Adriana Linacra požiadal 100 dobrovoľníkov rôzneho veku a pohlavia, aby po počiatočnom umytí rúk v časových intervaloch (až do celkového času troch hodín) pritlačili oba palce na sklenené sklíčka. Každá osoba pritom preniesla časť svojich kožných buniek na sklo. Z každého palca sa získali tri vzorky v každom intervale, pričom každá osoba robila test raz denne počas troch po sebe nasledujúcich dní.
Následným nanesením farbiva na vzorky vedci dokázali spočítať, koľko kožných buniek zanechala každá osoba na sklíčku pri každom teste. Predovšetkým sa zistilo, že 98 zo 100 testovaných osôb dôsledne zanechalo na sklíčku rovnaký približný počet buniek v každom intervale a v každý deň.
Okrem toho vedci na základe týchto počtov určili, že každý z dobrovoľníkov patrí do jednej z piatich kategórií vylučovania buniek: ľahké, stredne ľahké, stredné, stredne ťažké a ťažké. Ide o jemnejšiu diferenciáciu, než ku ktorej sa dospelo v štúdii z roku 2022, na ktorej sa zúčastnilo len 11 testovaných osôb, ktoré patrili do kategórií s nízkym, stredným a silným vylučovaním buniek.
S ohľadom na tieto nové zistenia je možné, že obhajcovia by mohli tvrdiť, že jediným dôvodom, prečo sa na mieste činu našlo toľko DNA ich klienta, je to, že táto osoba jednoducho silno vylučuje. Rovnako by mohli tvrdiť, že ich klient nemohol byť na mieste činu v časovom rozpätí, ktoré uvádza obžaloba, pretože ak by tam bol, zostalo by tam viac (alebo menej) jeho DNA. A ak by samotná DNA bola neistá, jej množstvo by sa mohlo použiť na posilnenie alebo oslabenie jej spojitosti s danou osobou.
Údaje by sa mohli použiť na vylúčenie podozrivých ešte pred tým, ako sa prípad dostane na súd.
„V závislosti od toho, aký typ „vylučovača“ osoba je, môže potvrdenie jej statusu vylučovača usmerniť vyšetrovateľov, pokiaľ ide o náchylnosť jednotlivca odovzdať svoju DNA na predmet prostredníctvom dotykového kontaktu rukou,“ hovorí Linacre. „Tieto informácie sa môžu použiť v pomere pravdepodobnosti na vyhodnotenie pravdepodobnosti nájdenia DNA osoby na predmete.“
Článok o výskume bol nedávno uverejnený v magazíne Forensic Science International Genetics.
