Vedcom sa podarilo vytvoriť „najmenšiu videohru na svete“
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 4. 3. 2025
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Japonskí vedci vytvorili možno najmenšiu videohru na svete, v ktorej pomocou bežného herného ovládača môžu hráči ovládať malú digitálnu vesmírnu loď. Tá vystreľujúc guľky v nanorozmeroch, aby pohybovali so skutočnou fyzickou polystyrénovou guľou širokú len niekoľko mikrónov.
Rozšírená realita (Augmented Reality - AR) je ten druh technológie, pri ktorej sú virtuálne objekty vkladané do pohľadu na skutočný svet. Najznámejším príkladom by mohla byť hra Pokémon Go a spoločnosť Apple na rozšírenú realitu dokonca masívne vsadila v roku 2023 s AR headsetom Vision Pro.
Táto nová hra, ktorú vytvorili vedci z Nagojskej univerzity v Japonsku, by sa dala pravdepodobne nazvať AR hrou. Vesmírna loď a guľky, ktoré vystrelí, sú virtuálne, prekryté na mikroskopickej scéne, no ciele sú gule z polystyrénu z reálneho sveta.
Spôsob, akým to funguje, je celkom šikovný. Herný ovládač hráča v skutočnosti pohybuje elektrónovým lúčom pod hracou plochou, ktorá je vytvorená zo silikónovo-dusíkového substrátu. Vznikne tak trojuholníkový vzor, ktorý predstavuje vesmírnu loď, ktorá vyzerá ako tá z arkádovej klasiky Asteroids. Keď hráč riadi svoju loď pomocou ovládača, elektrónový lúč sa pohybuje, aby udržal ilúziu. „Guľky“ vypálené loďou fungujú podobným spôsobom, ako bodové vzory v nanoúrovni, ktoré sa generujú, keď hráč stlačí iné tlačidlo.
Ako teda tieto virtuálne objekty pohybujú fyzickými guľôčkami? Elektrónové lúče vytvárajú dynamické vzory elektrických polí, ktoré posúvajú gule okolo elektrostatických interakcií. Konečný výsledok si môžete pozrieť nižšie vo videu na začiatku článku alebo priamo TU, no pravdepodobne to nie je také vzrušujúce, ako by ste si predstavovali.
Áno, tieto nanohry nebudú konkurenciou pre normálne videohry, no tím skôr hľadal pútavý spôsob, ako predviesť svoju novú technológiu na presúvanie drobných predmetov bez toho, aby sa ich fyzicky dotýkali. Táto technológia by sa dala použiť na zostavenie biomolekúl alebo nanostrojov alebo dokonca potenciálne na navádzanie liekov na vírusy a baktérie vo vnútri živých organizmov.
Výskum bol nedávno publikovaný v magazíne Japanese Journal of Applied Physics.
