Štvorica finalistov Slovenska sa pripravuje na Intel ISEF

Popracovať na prezentácii svojich projektov, doladiť angličtinu a zbaliť svoje projekty, to sú aktuálne ciele štyroch mladých vedcov zo Slovenska, ktorí začiatkom mája vycestujú do amerického Pittsburghu v Pennsylvánii hájiť farby Slovenska pred porotou zloženou z mnohých nositeľov Nobelovej ceny a rešpektovaných vedeckých kapacít. Štvorica mladých vedcov, ktorí obstáli v národnej vedeckej súťaži Festival vedy a techniky, organizovanej združením AMAVET. V piatok 15. mája budú vyhlásení víťazi v sedemnástich vedeckých kategórii vrátane absolútneho víťaza.

„Aj keď to spoločnosť na Slovensku možno ešte tak nevníma, súťaž mladých vedcov Intel ISEF predstavuje pre stredoškolského študenta s vedeckými ambíciami niečo ako hollywoodsky Oscar. Len pre predstavu, na celosvetové finále v Amerike postupuje približne 1700 finalistov z celého sveta prostredníctvom viac ako 550 národných a regionálnych súťaží z celkového množstva vyššieho ako sedem miliónov študentov,“ hovorí Pavel Svoboda, manažér spoločnosti Intel, ktorý je za Intel ISEF zodpovedný.

Súťaž, ktorá je považovaná za „olympiádu vedeckých talentov“, od roku 1950 organizuje Spoločnosť pre vedu a spoločnosť, od roku 1997 prebieha s podporou spoločnosti Intel. Pavel Svoboda pokračuje,“ všetkým je jasné, že veda a výskum sa nedá praktizovať bez finančnej podpory a preto je pre víťazov a ich školy pripravených aj množstvo zaujímavých finančných prémií z celkového objemu cien presahujúceho v prepočte takmer 5 miliónov EUR.“

Tento rok sa budú snažiť zaujať Martin Holický zo Školy pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium 7 v Bratislave s projektom „nefroStat: domáca diagnostika chronického ochorenia obličiek“, Lukáš Janošík z Gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne s projektom „Bunková odpoveď na zmenu v množstve mitochondriálnej DNA u kvasinky Yarrowia lipolytica“, Erik Schmotzer zo Strednej zdravotníckej školy v Košiciach s projektom „Tvorba sekundárnych metabolitov u druhu Matricaria recutita L. v experimentálnom pestovaní“ a Daniel Zvara z Gymnázia Veľká okružná 22 v Žiline s projektom „Počítačové videnie – mapovanie a orientácia v 3D priestore.“

Len pre pripomenutie, počas minuloročného Intel ISEF 2014 bolo Slovensko reprezentované siedmymi nadanými študentmi, pričom najlepším slovenským umiestnením bolo 1. miesto v hlavných cenách, ktoré získala v kategórii Astronómia Michaela Brchnelová. Okrem odmeny 3 000 dolárov za prvú cenu získala aj 1500 dolárov za špeciálnu prvú cenu Koalície pre plazmovú vedu (CPS) a výlet do švajčiarskeho CERNu v hodnote 5000 dolárov.

Michaela zvíťazila so svojím projektom „O urýchľovaní častíc v Tychovom pozostatku po supernove,“ a na minuloročný Intel ISEF bola nominovaná v rámci súťaže Festival vedy a techniky, ktorú organizuje združenie AMAVET, Michaela má 17 rokov a študuje na Gymnáziu Juraja Hronca na Novohradskej ulici v Bratislave.

Výborné druhé miesto získal v minulom roku aj spoločný projekt Michala Géciho a Martina Liščinského s názvom Štúdia topenia v dvojrozmernom systéme malých magnetov, za ktorý získali odmenu 1 500 dolárov. Obaja mladí vedci študujú na Gymnáziu sv. Tomáša Akvinského v Košiciach a na Intel ISEF sa dostali vďaka nominácii združenia Mladých vedcov Slovenska.

Slovenské vedecké talenty:

Autor: Martin Holický
Názov projektu: nefroStat: domáca diagnostika chronického ochorenia obličiek
Škola: ŠpMNDaG, Teplická 7, Bratislava
O projekte:
V mojej práci som sa venoval diagnostike chronického ochorenia obličiek, ktoré postihuje až 10% svetovej populácie. Vytvoril som zariadenie Nefrostat, ktoré dokáže pomocou komerčných testovacích prúžkov stanoviť obličkovú funkciu z kvapky krvi. Dáta sú automaticky analyzované a zobrazené na displeji mobilného telefónu. Toto meranie je oveľa rýchlejšie ako návšteva lekára a umožní jednoduchšiu prevenciu chronického ochorenia obličiek.

Autor: Lukáš Janošík
Názov projektu: Bunková odpoveď na zmenu v množstve mitochondriálnej DNA u kvasinky Yarrowia lipolytica
Škola: Gymnázium Ľudovíta Štúra, Ulica 1. mája, Trenčín
O projekte:
Sledoval som sa mutantný kmeň kvasinky, ktorý trpí znížením množstvom mitochondriálnej DNA (mtDNA). Zistil som, že má odlišne usporiadanú mtDNA v bunke, jeho kolónie rastú rýchlejšie a jeho bunky aj o niečo pomalšie starnú. Výsledky mojej práce naznačujú, že sa u neho vyskytuje veľmi podobný obranný mechanizmus ako u živočíchov, pričom pochopenie tohto mechanizmu je dôležité aj pre výskum viacerých mitochondriálnych či so starnutím súvisiacich ochorení.

Autor: Erik Schmotzer
Názov projektu: Tvorba sekundárnych metabolitov u druhu Matricaria recutita L. v experimentálnom pestovaní
Škola: Stredná zdravotnícka škola, Moyzesova 17, Košice
O projekte:
Rumanček kamilkový patrí medzi takzvané liečivé rastliny Západu nového milénia. Základom jeho terapeutického efektu je jeho obsah silice – éterického oleja. Najdôležitejším prínosom práce je na základe porovnaní výsledkov obsahu silice s klimatickými podmienkami zistená súvzťažnosť medzi obsahom silice a zrážkami. Mnohí autori definujú ako najdôležitejší činiteľ svetlo a teplo, vlahu a zrážky bližšie nerozoberajú alebo ich okrajovo zaraďujú medzi vedľajšie faktory. My sme preukázali, že množstvo zrážok a z toho vyplývajúca hydratácia rastliny má výrazný vplyv na obsah silice. Aplikácia tohto poznatku môže agrofarmaceutickým firmám, ktoré sa zaoberajú izoláciou silice z rumančeka zvýšiť ich produkcie. Na základe výsledkov plynovej chromatografie môžeme zhodnotiť, že chemické zloženie silice rumančeka je geneticky determinované a ich rozdiely zastúpenia jednotlivých zložiek závisia od vzájomnej interakcie medzi rastlinou a prostredím.

Autor: Daniel Zvara
Názov projektu: Počítačové videnie – mapovanie a orientácia v 3D priestore
Škola: Gymnázium, Veľká okružná 22, Žilina
O projekte:
V mojej práci sa zaoberám mapovaním a orientáciou v 3-D priestore pomocou počítačového videnia. Na tento účel som vytvoril komplexný softvér a zároveň sa snažím o zvýšenie presnosti a rýchlosti niektorých algoritmov, ktoré v ňom používam. Experimentálne ho testujem na malom robotickom vozidle. Podobné systémy majú uplatnenie najmä v robotike, napr. v robotických autách či v domácich robotoch.

(Zdroj: Tlačová správa Intel)