Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Nositeľná technológia, ktorá deteguje vašu náladu počas konverzácie

Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
2. 2. 2017
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Výskumníci z MIT vyvinuli systém, ktorý využíva nositeľné zariadenie pre zistenie toho, či tón hlasu počas rozhovoru je šťastný, neutrálny alebo smutný. Pre ľudí trpiacich Aspergerovým syndrómom, alebo tých, ktorí majú podobné ťažkosti pochopiť bežné spoločenské narážky, by takéto digitálne zariadenie v budúcnosti mohlo pomôcť zmierniť prežívanú úzkosť.

Prototyp systému pre detekciu nálad využíva nositeľné zariadenie Samsung Simband pre zber fyziologických dát v reálnom čase, ako je napríklad pohyb, srdcová frekvencia, krvný tlak a teplota kože. Systém tiež zachytáva zvuk rozhovoru pre analýzu tónu rozprávajúceho, jeho intenzitu, energiu a použitú slovnú zásobu. Inteligentný algoritmus neurónovej siete potom tieto údaje spracováva do grafu nálady daného rozhovoru v päť sekundovom intervale.

Prototyp systému pre nositeľné zariadenia od MIT dokáže detegovať náladu rozprávajúceho nositeľa počas konverzácie

Umelá inteligencia hľadá dlhšie pauzy a monotónne vokálne vzory v smutných príbehoch a energetické a často sa meniace tóny v šťastných príbehoch. Dôležitá je aj reč tela rozprávajúceho, napríklad zdvíhanie ruky k tvári alebo ošívanie sa je spojené so smutnými príbehmi. Vedci tvrdia, že ich systém určuje náladu rozprávajúceho používateľa s mierou presnosti až 83 percent.

Hoci je táto technológia, obrazne povedané, ešte len v plienkach, je diskutabilná z hľadiska zachovania súkromia. Aby bolo zariadenie plne funkčné, malo by vedieť analyzovať fyzické údaje z oboch strán rozhovoru, rovnako ako by malo byť schopné zaznamenať a sledovať konverzáciu v reálnom čase. Na mnohých miestach je pritom nezákonné nahrávať konverzáciu bez predchádzajúceho súhlasu druhej strany.

Vedci z MIT testovali svoj systém pre detekciu nálad na nositeľnom zariadení Samsung Simband

Tím vedcov má momentálne v pláne zlepšiť algoritmus pre emocionálne rozlišovanie tak, aby bol presnejší v určovaní nálad, ako sú nudné, napäté a vzrušené okamihy v konverzácii, a teda nie iba označovať vzájomnú interakciu ako „pozitívnu“ a „negatívnu“.