Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Robotika umožnila skúmať chôdzu prehistorického zvieraťa

Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
30. 1. 2019
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Málokto si vie predstaviť pohyb živého stvorenia len na základe jeho starých kostí a fosílnych stôp. Túto neľahkú úlohu však paleontológom môžu uľahčiť technológie. Vedci totiž postavili robota, aby zistili, ako mohol chodiť náš predchodca s pred 300 miliónov rokov.

Výskumníci z EPFL a Humboldtovej univerzity v Berlíne postavili špeciálneho robota, ktorý má podobu tvora známeho ako Orobates pabsti. Toto prehistorické zviera vyzerá ako veľký salamander a vývojovo sa nachádza na dôležitej križovatke spájajúcej obojživelníky s plazmi a cicavcami. Ide pritom o najstaršie stvorenie, ktoré sa vedcom podarilo stvárniť s pomocou kostí a fosílnych stôp, čím sa stalo dokonalým nástrojom pre štúdiu.

Tím vedcov vytvoril najprv digitálnu simuláciu toho, ako sa mohol Orobates pohybovať. Vychádzali pritom z jeho kostí a fosílnych stôp, pričom študovali aj pohyby podobných súčasných zvierať, vrátane kajmanov, salamandrov a leguánov. Počas výskumu poslúžili röntgenové snímky týchto stvorení a zisťovali sa najmä tri funkcie, ako zviera stálo, ako sa ohýbala jeho chrbtica a koľko lakťových a ramenných kĺbov sa ohýbalo.

Z týchto údajov nakoniec vznikol virtuálny Orobates, ktorý sa pohyboval po digitálnej ploche a podľa zanechaných stôp sa zisťoval druh jeho chôdze. Zo simulácie sa vybrali len tie kroky, ktoré sa zdali realistické, teda konkrétne tie, v ktorých si kosti zvieraťa navzájom nezavadzali alebo sa nevykĺbili.

Vedci skonštruovali špeciálneho robota, na ktorom mohli skúmať chôdzu dávno vyhynutého tvora Orobates pabsti.

Ďalším bodom na programe bolo prenesenie digitálneho tvora do reálneho sveta. Výskumníci v laboratóriách EPFL preto vytvorili robotickú verziu Orobatesa, ktorú nazvali ako OroBOT. Podľa jeho držania tela mohli vedci testovať, ako sa skutočný Orobates mohol pohybovať. Po identifikovaní najpravdepodobnejších krokov potom tím meral, koľko energie ho to stálo, aká bola jeho chôdza stabilná, aké boli reakčné sily povrchu, po ktorom robot kráčal a či sa chôdza zhodovala s fosílnymi stopami.

Ukázalo sa, že Orobates bol pravdepodobne v vzpriamenejšej polohe, ako dnešní salamandri. Vedci tvrdia, že chôdza, ktorá najlepšie vyhovovala všetkým kritériám bola „celkom atletická“ a Orobates sa najviac podobá na kajmana, menšieho príbuzného aligátorov. Zistilo sa teda, že Orobates mal oveľa komplikovanejšie pohyby, ako sa doteraz uvažovalo na základe predchádzajúceho paleontologického výskumu.

Podobné články