Nová superelastická zliatina dokáže fungovať pri extrémnych teplotách
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 24. 8. 2020
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Japonskí vedci urobili významný prielom v oblasti superelastických materiálov. Vytvorili totiž novú zliatinu na báze železa, ktorá vydrží extrémne vysoké a nízke teploty. Vďaka schopnosti deformácie a opätovnému získaniu svojho pôvodného tvaru si môže táto zliatina nájsť široké uplatnenie.
Takzvané superelastické zliatiny (označované ako SEA – Superelastic alloys) sú triedou materiálov s najvyššou možnou elasticitou, ktorá im umožňuje sa po deformácii navrátiť do pôvodného tvaru. Vďaka svojim jedinečným vlastnostiam sa tieto trvanlivé materiály začali používať v mnohých oblastiach, od okuliarov a záster, až po lekárske a stomatologické aplikácie. No v súčasnej podobe majú tieto superelastické materiály isté obmedzenia.
Množstvo mechanickej sily, ktorú tieto materiály vydržia, je totiž ovplyvňované teplotou okolia, pričom superelastické zliatiny, ktoré sa dnes používajú, sú schopné fungovať pri teplotách v rozsahu od -20 ° C do 80 ° C. Tieto zliatiny sú vyrobené z materiálov ako sú titán a nikel. Sú tiež drahé, čo má za následok, že sa väčšinou používajú vo forme tenkých drôtov a rúrok.
Tím inžinierov z univerzity Tohoku však prišiel s prelomovým receptom na superelastické zliatiny, ktorý by mohol významne rozšíriť ich potenciálne aplikácie. Nový materiál je vyrobený zo železa, hliníka, niklu a z chrómu. Keďže tím starostlivo kontroloval koncentráciu obsahu chrómu, bol schopný vyrobiť superelastickú zliatinu, ktorá v podstate pracuje nezávisle od teploty okolia. Pritom si dokáže zachovať svoje vlastnosti v prostrediach od extrémnych -263 ° C až do 200 ° C.
Nový super elastický kov by si tak mohol nájsť uplatnenie v budovách či v mostných konštrukciách, ktoré by tak boli výrazne odolnejšie voči zemetraseniam. Jednou z najzaujímavejších možností, ktoré vidí tím pre svoju novú technológiu, je prieskum vesmíru. Materiály pre konštrukciu planetárnych vozidiel totiž musia byť schopné odolávať deformáciám v najextrémnejších prostrediach vo dne aj v noci, napríklad na Mesiaci alebo na Marse. V týchto prostrediach môžu teploty kolísať medzi -170 ° C a 120 ° C.
