Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Plastový odpad by sa mohol dať premeniť na ekologické oblečenie

Plastový odpad by sa mohol dať premeniť na ekologické oblečenie
Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
17. 3. 2021
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Vedci z MIT našli nové využitie pre bežný plast, keď dokázali spriasť polyetylén na tkaninu, ktorá dokáže pasívne ochladiť nositeľa tým, že umožní odparenie tepla a vlhkosti. Táto technológia by mohla viesť k premene plastového odpadu na športové oblečenie.

Vďaka svojej štruktúre by tkanina spriadaná z polyetylénu mohla udržiavať nositeľa v chlade tým, že by umožňovala únik tepla. No vedecká komunita to do veľkej miery odmietla ako kandidáta na tkaninu kvôli nežiaducej vlastnosti odpudzovať vlhkosť dovnútra. No vedecký tím z MIT našiel spôsob, ako urobiť materiál, ktorý by bol schopný prilákať molekuly vody na svoj povrch, kde sa odparia.

Vedci začali so surovým polyetylénovým práškom, potom na výrobu tenkých vlákien využili štandardné textilné výrobné zariadenia a zistili, že pri procese dochádzalo k miestnej oxidácii, ktorá mala za následok slabý hydrofilný účinok. Tím extrudoval viac polyetylénových vlákien dohromady do tkateľnej priadze, pričom medzery medzi prameňmi tvorili „kapiláry, cez ktoré by mohli byť molekuly vody pasívne absorbované, ako náhle sú priťahované k povrchu vlákna.“

Po niekoľkých modeloch zameraných na maximalizáciu absorpčných a odparovacích schopností inžinieri nakoniec optimalizovali usporiadanie a rozmery vlákna pred spletením priadze do tkanín pomocou priemyselného tkáčskeho stavu. Zistilo sa, že polyetylénová tkanina vykazuje rýchlejšie vlastnosti nasiakavosti, aj keď opakované navlhčenie oslabilo jej výkonnosť. Našťastie sa našla ľahká oprava. Materiál sa dá osviežiť tak, že sa bude trieť o seba, a tak si zachová svoju schopnosť odvádzania. Týmto spôsobom sa dá z neho nepretržite a pasívne odčerpávať vlhkosť.

Vedci našli spôsob, ako tkať polyetylénové vlákna do textílie, ktorá umožňuje pasívne chladenie.

Keďže polyetylén sa s inými molekulami príliš nekamaráti, nadali sa použiť bežné atramenty na doplnenie farby. Namiesto toho sa do surového prášku pridali farebné častice ešte pred extrudovaním priadze. Tím hovorí, že farbenie textílie týmto spôsobom prispelo k „relatívne malej ekologickej stope“ materiálu. Pomocou nástroja na hodnotenie životného cyklu, ktorý je bežne používaný v textilnom priemysle, vedci zistili, že metóda výroby materiálu a textílií si vyžaduje menej energie ako pri výrobe z polyesteru a bavlny.

Polyetylén má totiž nižšiu teplotu topenia, takže sa nemusí napríklad toľko ohrievať ako iné syntetické polymérne materiály na výrobu priadze. Syntéza surového polyetylénu tiež uvoľňuje menej skleníkových plynov a odpadového tepla ako syntéza bežnejších textilných materiálov, ako sú polyester alebo nylon. Na pestovanie bavlny je potrebné tiež veľa pôdy, hnojív a vody a je ošetrená chemikáliami, čo všetko zanecháva obrovskú ekologickú stopu.

Menšia ekologická stopa by mohla pokračovať aj v reálnom použití. Vedci uvádzajú, že na udržanie čistého a sviežeho oblečenia z polyetylénu môže stačiť 10-minútový cyklus prania za studena.

Tento objav by mohol viesť k tomu, že by sa plastové vrecká, obaly na jedlo, šálky na kávu a ďalšie plastové výrobky namiesto toho, aby skončili na skládke, recyklovali na odevy a obuv. Tím sa v súčasnosti zameriava na aplikácie v oblasti športového oblečenia, vojenských a vesmírnych technológií.